sobota, 02 november 2013 22:27

Utiekol som z Osvienčimu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(13 hlasov)

Arbeit macht frei! Veta symbolizujúca tak veľa... Utrpenie, bolesť, odlúčenie, smrť. Vďaka tejto vete dostalo priateľstvo ranu pod pás, láska prirovnanie "až za hrob". Človek stratil ľudskosť, rodina zmysel. Zvrátenosť sa stala matkou Osvienčimu.

Myslím, že ani jednému z vás nie je nutné predstavovať Osvienčim, Dachau či iné „pracovné“ tábory. Nazvime to trochu viac realistickejšie - tábory smrti, bolesti, krutosti? Vyberte si vhodný ekvivalent. Nás sa to už netýka. Pozeráme dokumenty, vidíme fotky alebo ideme na výlet do Osvienčimu. (Trhá mi žily keď to počujem... Na výlety sa predsa chodí do zoo!) Človek by ani sám neveril, že niečo také bolo kedysi naozaj. Výpovede ľudí nám o tom však podávajú jasnú správu. Presne tak, ako to spravil aj Rudolf Vrba v autobiografii Utiekol som z Osvienčimu.

Zo samotného názvu vyplýva, že nám autor v knihe podáva neskutočne pútavé svedectvo. Rudolf Vrba (v knihe známy pod menom Walter Rosenberg) nám otvára dvere do pekla. Táto autobiografia nám je sprievodkyňou infernom. Vidíme tu obraz Osvienčimu - najväčšieho podvodu, aký svet poznal v celej svojej krutosti. Autor popisuje svoj pobyt na tomto mieste, no hlavne svoj útek. Nesnažil sa ujsť kvôli svojej slobode, ale kvôli tomu, aby podal svedectvo o tom, čo sa tam deje a aby zachránil ďalších nevinných ľudí pred deportáciou.

Čítať (prežívať) príbeh Osvienčimu a tých, ktorí tam boli, veľmi veľa ľudí istým zvráteným spôsobom priťahuje. Prečo aj nie. Je zarážajúce, ako sa dokázali pod záštitou propagandy diať toľké zverstvá. Je šialené, koľko ľudí zomrelo kvôli ideológii jedného muža. No odsúdeniahodné je správanie sa človeka opantaného mocou. Mocou nadvlády nad ostatnými. Osvienčim tak zničil aj posledný kúsok človečiny v ľuďoch.

„Tá samozrejmosť, s akou sa oni pohybovali medzi umierajúcimi ľuďmi zahalenými do blata krvi, bahna moču a výkalov v tak úžasne vyčistených oblekoch a naleštených čižmách s jazdeckým bičíkom v rukách...“

Zomreli a trpeli státisíce. Vidieť pred očami smrť podávanú dennodenne ako na bežiacom páse - existuje horšie peklo na zemi?

„Telá prilietali akoby vystreľované z pušky. Niektoré ako vtáci, iné ako skokani do vody, všetky ale tvárou nadol a hlavou napred. Buch buch buch, zvuk dopadu tiel bol rytmický, ako keby tu fungoval nejaký strašný metronóm.“

Je fascinujúce, že všetko toto utrpenie opisované v knihe Utiekol som z Osvienčimu sme dovolili my. Tým my nemyslím niekoho konkrétneho, ale myslím človeka. Dovolili sme jednej osobe navrhnúť peklo pre nevinných. Presne takéto svedectvá, jedným z ktorých je aj táto autobiografia, majú byť pre nás obrovským výkričníkom. Takým, ktorý bude upozorňovať na to, čoho všetkého je človek schopný.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Rudolf Vrba
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Sefer
  • Počet strán: 433
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2007
  • Žáner: biografia
Čítané 7316 krát
Viac z tejto kategórie: « Dunajské brehy Mrcha na koni »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.