streda, 31 október 2018 12:09

Moja cesta s piesňou

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Je viac ako pravdepodobné, že po memoároch slovenského bonvivána Františka Krištofa Veselého by aj vaši starí rodičia okamžite, ak nie chňapli, tak minimálne siahli. Spravte si čas a zistite, prečo by ste mali urobiť to isté...

František Krištof Veselý bol ikonou prvej Československej republiky. Bol vynikajúci a príjemný herec, vynikajúci a príjemný spevák, veselý a schopný tanečník, vľúdny spoločník, snaživý kolega... jednoducho človek, ktorý sa snažil robiť život ľudí vo svojom okolí príjemnejší a znesiteľnejší. Darilo sa mu to a ľudia sa mu za to odvďačovali svojou priazňou. Bol taký slávny a taký obľúbený, že o ňom kolovala anekdota. Školáčky sa na hodine učiteľ opýtal, kto objavil Ameriku. Odpovedala, že Krištof... ten Krištof... no – Veselý. O tom ako a prečo skončili časy najväčšej slávy operiet a veselohier na území Slovenska je škoda písať a hovoriť. Oveľa zaujímavejšie je sledovať cestu rodáka zo Skalice z rodného mestečka na výslnie.

Bol to človek, ktorý sa snažil robiť život ľudí vo svojom okolí príjemnejší a znesiteľnejší.

V úvode Veselý píše, že jeho veľkou motiváciou pri zvečňovaní svojich spomienok je jeho malá dcéra, ktorej chcel touto formou zanechať pamiatku na svoje mladšie časy. Už z názvu memoárov vyplýva, že sa v nich venuje najmä svojej umeleckej činnosti. Začína svojím prvým neslávnym a rozpačitým výstupom na doskách, ktoré znamenajú svet. Len v stručnosti spomenul, že v tej dobe žil u starej mamy, že otec svoju rodinu (ženu a syna) opustil, keď mal František tri roky, s tým, že odišiel do Ameriky, z ktorej sa (tak trochu) zabudol vrátiť. Nasledoval diaľkový rozvod manželov Veselých a vydaj mamy Veselej za pána továrnika Krištofa, s ktorým sa presťahovala do Budapešti. Za svojou mamou sa František vybral až o niekoľko rokov. Ako 17-ročný odcestoval do Maďarska na pohreb svojho nevlastného brata. Pán Krištof sa rozhodol dodatočne adoptovať syna svojej manželky a tak vzniklo nám známe meno muža, ktorý bol blažený „Len bez ženy“. Ešte v pubertálnom veku sa František Krištof Veselý musel rozhodnúť, čím sa bude v čase povojnovej krízy (v novovzniknutom, ale nie víťaznom štáte) živiť. Vyhralo spev a herectvo.

„Denne som prelistoval niekoľko novín, až som náhodou natrafil na inzerát, v ktorom práve otvorené divadlo Fővárosi operett színház (Operetné divadlo hlavného mesta) hľadá členov do operetného zboru. Ihneď som sa aj s bratrancom Józsefom Timárom prihlásil. Oni ma vyskúšali a – angažovali! Vtedy som, pravda, netušil, do čoho som zaťal sekeru, hlavné bolo, že som mal zamestnanie a skromný plat.“

Nasledovali bohémske roky plné hladu, chudoby, umenia, práce a zaujímavých aj vtipných zážitkov.

Nasledovali bohémske roky plné hladu, chudoby, umenia, práce a zaujímavých aj vtipných zážitkov. V Maďarsku Veselý poslednýkrát uvidel svoju mamu, ktorá umrela počas cesty z Debrecína do Skalice za svojou mamou. Získal tu prvé angažmán, herecké skúsenosti, okúsil, aké to je sadnúť na lep podvodníkom, ako sa kočuje a ako sa dá vyžiť z takmer ničoho. Zoznámil sa tu so svojou manželkou (tiež herečkou), ktorá sa postupne naučila variť a hovoriť po slovensky. Vo svojich memoároch opisuje návrat na Slovensko, slovenskú divadelnú scénu, svoju hereckú kariéru v Česku a tiež ako všetko naraz stíhal, kde a za akých okolností s manželkou bývali a ako sa žilo v časoch, na ktoré si už takmer nikto (z objektívnych príčin) nepamätá. Opisuje to veselé aj smutné.

„Aj v Bratislave sme pozorovali to isté, čo v Prahe. Politická situácia sa zo dňa na deň zhoršovala a takisto aj práca v divadle. Snažili sme sa poctivo skúšať, lenže ovzdušie akoby bolo plné pušného prachu, a my sme napäto čakali, kedy to vybuchne. Dlho sme nečakali. 23. septembra 1938, v deň pred premiérou, bola večer vyhlásená mobilizácia a na druhý deň som sa už ako vojak pobral na určené miesto. Iste nemusím zdôrazňovať, že sme v noci nezažmúrili oka a myslím, že hádam nikto vtedy nespal. Vzrušene sme sa prechádzali pred hotelom, lampy pouličného osvetlenia nesvietili, okná domov boli zatemnené. Pozerali sme sa na oblohu, lebo sme každú chvíľku očakávali prvý nálet. Cez dunajský most v húfoch prichádzali zo zabratého územia, predovšetkým z Petržalky, utečenci. Celý svoj majetok si niesli na chrbtoch alebo v kočiarikoch či na káričkách. Bola to strašná noc. Veľa sme nehovorili, len sme smutne uvažovali, čo bude ďalej. Keď nás zastihlo brieždenie, vedeli sme, že naša budúcnosť je katastrofálne neistá.“

Táto kniha opisuje život umelca veľkého formátu, na ktorého môžeme byť právom pyšní.

Pevne verím, že František Krištof Veselý zažije, hoci post mortem, svoj comeback. My ako fanúšikovia mu toho síce už nemôžeme dať veľa, ale on nám áno. Nielen ako herec a spevák, ktorý zvečnil evergreeny, ale aj ako svedok svojej doby a človek, ktorý sa snažil so všetkým popasovať so cťou a s humorom aj napriek smole, ktorá sa mu občas lepila na päty či už to bolo vtedy, keď ešte ako nováčik počas predstavenia spadol na nádherný kabát s naškrobeným golierom, ktorý zlomil, alebo keď sa tesne predtým, ako stihol (prvýkrát v živote) staviť na koňa, ktorý sa mu veľmi zapáčil (a potom aj vyhral), pošmykol a v celej dĺžke spadol na zem, prípadne vtedy, keď musel ísť „za vojaka“ po nepríjemnej a komplikovanej operácii oka ako „schopen bez vady“, alebo keď sa cestou po schodoch do svojho bytu pošmykol na jednom z mnohých potkanov, držiac v náručí manželku, ktorá sa potkanov bála. Jeho život bol plný smoly aj náhodného šťastia, smiechu cez slzy aj bez nich.

Nielenže nám táto kniha ponúka pútavé rozprávanie, ale samotný príbeh v nej má veľkú pridanú hodnotu. Opisuje totiž život umelca veľkého formátu, na ktorého môžeme byť právom pyšní.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: František Krištof Veselý
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Q 111
  • Počet strán: 144
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2005
  • Žáner: biografie
  • ISBN: 80-89092-22-5
Čítané 30 krát
Viac z tejto kategórie: « Smäd po živote Pieseň zajtrajška »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.