utorok, 28 február 2017 06:39

Lásky mojej matky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Po vyše šesťdesiatich rokoch sa rozhodol rozlúštiť listy svojej matky, aby sa jej priblížil tak, ako to nedokázal, kým ešte žila. Rekonštruuje jej príbeh, aby spoznal seba, ju a všetkých mužov jej života. Delí sa s nami o príbeh chorej ženy, ktorá sa pokúšala udržať pri živote štyri deti a beznádejné lásky. 

Peter Shneider vyštudoval germanistiku a históriu. Bol vojnové dieťa a matka mu umrela, keď mal desať rokov. Prišiel o ňu spolu so svojím starším bratom, staršou sestrou, mladším bračekom, otcom a milencami... Na to, aby som si dokázala vytvoriť presnejší obraz o pozadí tejto knihy sú tieto informácie o autorovi príliš skúpe. Kniha je totiž jeho osobnou výpoveďou, zveruje sa v nej s najintímnejšími detailmi života svojej matky aj s príbehom svojho desaťročného života.   

Bol vojnové dieťa a matka mu umrela, keď mal desať rokov.

„Siahol som po mobile. Príď a nepýtaj sa, povedal by som do mikrofónu. Poďme si prejsť spoločne moje staré cesty. Porozprávam ti, čo sa pritom odohráva v mojej duši. A ak ma dokážeš počúvať a necháš sa vtiahnuť do môjho rozprávania, porazíme tým ten starý tlak – a definitívne sa uzmierime. Mobil hlásil: žiadna sieť.“

Skutočnosť, že autor vyštudoval aj históriu, tejto knihe pridáva na hodnote. Nepochybne aj vďaka tomu dokázal vytvoriť verný dobový obraz miesta, kde žil vo víre udalostí, ktoré priamo ovplyvňovali životy všetkých. Obdobie, v ktorom sa príbeh odohráva, a síce druhú polovicu štyridsiatych rokov, možno jednoznačne označiť za príšerné. Napriek tomu si nemyslím, že to bola iba ťažká doba, ktorá podnietila matku štyroch detí, aby hľadala útechu v náručí muža, ktorý nebol otcom ani jedného z nich.

„Bola som taká šťastná a tebe nablízku, ale zároveň smutná kvôli absencii Andreasovej blízkosti. Oboje naraz asi nie je možné. Prinajmenšom nie z takého malého odstupu. A predsa si želám oboje.“

Jednou z vlastností Shneiderovej matky, ktoré jej syn vyzdvihuje, je jej otvorenosť. O všetkých svojich „láskach“ podrobne informovala svojho manžela, dokonca ho prosila, aby urovnával milenecké spory svojej ženy, aby dohovoril jej milencom, ktorí sa jej dostatočne nevenovali, atď. On plnil jej príkazy bez slova, ba dokonca aj z vlastnej iniciatívy.

Jednou z vlastností Shneiderovej matky, ktoré jej syn vyzdvihuje, je jej otvorenosť.

„Ako dokázal otec zniesť takúto bezohľadnosť? Videl vo svojej žene len choré dieťa, ktoré dokáže udržať pri živote iba chlácholením a upokojovaním? Bol taký zaľúbený do svojej ženy, že si myslel, že si môže zachovať jej lásku iba vtedy, ak jej prepáči každý prešľap?“

Je pravda, že na tom všetkom mal sám nemalý podiel viny. Bol to on, kto sa prvý odseparoval od svojej ženy a detí. Ako hudobný skladateľ a dirigent potreboval pokoj. A ten mu rodina poskytnúť nemohla, nuž ani on nemohol poskytnúť svojej rodine to najdôležitejšie – svoju prítomnosť.

Anotácia knihy sľubovala príbeh fascinujúcej ženy. Ja však knihu hodnotím skôr ako šokujúci príbeh citovo nevysporiadanej ženy, so zlým fyzickým aj psychickým zdravím, a malého chlapca, ktorý sa prostredníctvom starého muža, v ktorého vyrástol, pokúša nájsť v životoch svojich rodičov nejaký hlbší zmysel. Samozrejme, vzhľadom na úprimnosť a otvorenosť Shneiderovej matky možno jej manželstvo označiť za pokrokové a zbavené pokrytectva. No podľa iného názoru možno samotné takto fungujúce manželstvo označiť za pokrytecké.

Možno je to len otázka nátury a vkusu a možno je to len moja neschopnosť oceniť špecifickú osobnosť vášnivej matky štyroch detí, ktorá je v knihe dokonca heroizovaná. Nech sa však snažím akokoľvek, nedokážem sa vnútorne stotožniť ani z jednou z postáv. Je to o to smutnejšie, že Schneiderov príbeh je skutočný, t.j. som znechutená skutočnými ľuďmi a nie len postavami, ktoré sú výplodmi mysle jedného autora.

Tento príbeh je skutočný a autor ho napísal bravúrne.

Matka prišla o svoje dve deti, ktoré sa dostali pod vplyv charizmatického mladíka, ktorý ich oklamal, aby preňho kradli. Začne ju to trápiť, až keď je už neskoro a keď ju už deti ani neposlúchajú, ani nepočúvajú. Mohla by zakročiť včas, ale neurobila to, pretože namiesto toho sa pokúšala v náručiach nových milencov zabudnúť na starého milenca. Malý chlapec teraz ako starý muž vníma svoje správanie ako zradu, a tak sa po desaťročiach rozhodol postaviť pomník žene, ktorá bola jeho matkou, a ktorá sa dokázala postarať o svoje štyri deti vo vojnovom aj povojnovom období.

Tento príbeh je skutočný a autor ho napísal bravúrne. Kompozícia diela aj štýl písania vytvára strhujúce rozprávanie, ktoré čitateľovi priblíži minulosť spôsobom, akým to nedokáže nijaká vedecká monografia. Či už sa nám minulosť páči alebo nie, teraz je tu a hlási sa o slovo. Vypočuť si ju nie je zbytočné...

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Peter Schneider
  • Národnosť: nemecká
  • Knihu vydalo: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
  • Počet strán: 238
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: biografie
  • ISBN: 978-80-8061-872-8
Čítané 452 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.