štvrtok, 06 október 2016 20:06

Happyendy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Život ani náhodou nie je prechádzkou ružovou záhradou. Aspoň nie celý. Zákruty, semafory, stopky, mätúce smery, nehody, poranenia, straty. To všetko k nemu patrí. Umením je dokázať to celé s eleganciou zvládnuť.

Elegancia a nadhľad rozhodne nechýbajú slovenskej autorke Jaroslave Blažkovej, ktorej knihy už v sedemdesiatych rokoch vzbudili pozornosť. Jej emigrácia do Kanady však spôsobila, že bola ako spisovateľka z dejín slovenskej literatúry vymazaná a až po rokoch sa vrátila tam, kam patrí. Medzi slovenských čitateľov a čitateľky. A my, ktorí si pamätáme už tie prvé knihy (Nylonový mesiac), sa môžeme len tešiť.

Píše s humorom a s iróniou.

Happyendy. Tak sa volá poviedková zbierka Jaroslavy Blažkovej, ktorej charakteristickým prvkom je nadhľad. Napriek trpkosti a bolesti života, napriek smútku presakujúcemu písmenkami, píše o tom, čo prežíva, s humorom a s iróniou. Všetky príbehy majú jednotný formát a ako sa rýchlo ukáže, všetky sú vlastne jediným. Listom dobrej priateľke, neznámej E., ktorej identitu však autorka prezrádza vo venovaní, a ktorej autorka referuje o životnom dianí v sebe i okolo seba. Je evidentné, že sú si blízke, listy sú úprimné, srdečné a otvorené.

Pisateľka listov si všíma a píše aj o drobnostiach, ktoré nám zvyčajne, v životnom virvare, unikajú. Napríklad o tichu, ktoré sa rozhostí, keď v meste vypadne elektrina. Alebo o veveričkách, ktoré konzumujú zasadené cibuľky kvetov a aj keď na nich všetci naokolo hromžia, a naša pisateľka naoko tiež, v skutočnosti im fandí a povzbudzuje ich v tej zbojníckej činnosti. O detských túžbach a halloweenskych praktikách v cudzom svete, kedy majú masky na sebe nielen deti ale aj dospelí, hoci je otázne, či práve vtedy neodhaľujú svoju pravú tvár a masky nosia vo všetky ostatné dni...

„Čo dnes nie je z plastu? Možno aj sám pánboh je plastový, ak aj nie on, isto má plno zástupcov, dvojníkov, hovorcov, direktorov, lobystov, všetkých omývateľných, nezničiteľných. O pekle nemám pochybnosti: kotly, plamene, vidly, diabli, všetko plast, plast, plast, iba zatratenci sú praví.“

Je cudzinkou v cudzom svete.

A hoci nosná téma všetkých listov a teda celej knižky je smutná, veď pisateľka sa stará o chorého staršieho manžela po mozgovej mŕtvici a ani ona už nie je najmladšia, tie listy sú krásne. Plné sily, lásky, drobných pozorovaní života. Vzťah dvoch ľudí nie je len o držaní sa za ruky, nočnom milovaní a nákupe sedačiek. Občas je aj o vymieňaní prepotených plachiet, podávaní liekov, pohladení zošúvereného tela. A možno až vtedy je to naozaj láska.

Manžel, predtým profesor, vedecká kapacita, intelektuál, nesmierne múdry muž sa po chorobe zmení na vetchého starčeka, ktorý nerozpráva a hovorenému často ani nerozumie. Vrúcny cit manželky k nemu sa však nemení, príjme existujúcu realitu a so svojím „Vtáčatkom“, ako mu hovorí, sa delí o všetky drobné životné udalosti a príbehy. A vďaka listom sa o ne delí aj s nami.

„,Mami, tvoj terajší život je tvoja karma,´ povedal mi premúdro Mareček, môj syn budhista.
No keď karma, tak karma.
Slovo je to voňavé ako indické tyčinky, čo z nich vždy dostávam astmatické záchvaty. No to je asi tiež karma.“

Aj endy môžu byť jednoducho happy!

Jaroslava Blažková v tejto knihe dala čitateľom a čitateľkám veľa zo seba. Jej zážitky sú pomerne silno autobiografické, ako emigrantka v Kanade spomína na mladosť prežitú v Bratislave. Vo svojej novej vlasti žije v ulici, kde je veľa cudzincov a ona si svojím vycibrením pozorovacím zmyslom všíma drobné rozdielnosti, ktoré sú pre nich charakteristické. Vyčleňuje sa a zároveň k nim patrí. Tiež je len cudzinkou v inom svete.

Texty zoradené do knižky Happyendy písala autorka v rokoch 2002 – 2005, kedy sa skutočne starala o ťažko chorého manžela. Ani strach a choroba nezmenili jej pozitívny prístup k životu a radosť z neho. Dokáže sa tešiť z maličkostí, z kvetov v záhrade, z veveričiek na strome, z iskrivého snehu na cestách. A aj keď je táto knižka formátom neveľká, je tiež takou radosťou. Nebojte sa siahnuť po diele, ktoré je navonok o bolesti, jej vnútro vás obohatí. Veď ani staroba nie je bez úsmevu a radosti! Veľmi pozitívne ju hodnotím pre láskavý dojem a pokoj v duši, ktorý mi priniesla. Je to čítanie, po ktorom človek ešte chvíľu sedí mĺkvo, zadívaný do diaľky – do seba. Aj endy môžu byť jednoducho happy.

„Uvedomila si si, že smrtka je v angličtine mužského rodu? Beda nám feministkám!“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jaroslava Blažková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Aspekt
  • Počet strán: 198
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2005
  • Žáner: biografie
Čítané 661 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.