Vytlačiť túto stránku
nedeľa, 18 august 2013 04:15

Umenie pretekať v daždi

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Umenie pretekať v daždi je jednou z kníh, ktorú zrejme čítala polovica americkej populácie – priznajme si úprimne, nie celkom náročnej na umeleckú hodnotu diel. Napriek tomu som po nej siahla. Už len preto, aby som mohla na svojom knižnom „čekliste“ odškrtnúť bod „Čítala som príbeh rozprávaný psom“.

Viac ako dvestostranový, z veľkej časti autobiografický román vyšiel v USA v roku 2008 a stal sa New York Times bestsellerom. Autor Garth Stein, producent a automobilový jazdec, sa pri jeho písaní inšpiroval vlastnými zážitkami so silnými motormi a rozpálenými dráhami pretekárskych okruhov. Už len preto kniha ponúka lákavé čítanie pre obe pohlavia; zaujme motoristických nadšencov, ale aj ženy s dobrodružnou povahou, ktorým nie je cudzia rýchla jazda, ani opojné pradenie motora.

„Ferrari vyletelo zo zhluku stromov pri výjazde zo siedmej zákruty, vybehlo na vyvýšeninu s maximálne napnutými závesmi, nato zaznelo pok-pok-pok elektronickej spojky, rýchlo preraďovanej zo šestky na trojku, a pomedzi disky magnéziových kotúčov sme videli červenú žiaru keramických brzdových kotúčov; a potom sme počuli, ako sa naplno otvorili škrtiace ventily, a sledovali sme auto vybiehajúce zo širokej ôsmej zákruty, akoby bolo na testovacej rampe, akoby išlo po koľajniciach; rozpálené pretekárske pneumatiky priľnuli k povrchu trate ako suchý zips a potom – pok! – prehrmel do deviatej zákruty, sotva niekoľko centimetrov od betónovej bariéry pred nami.“

Pasáže z prostredia pretekov však nie sú jediné, a ani zďaleka to najzaujímavejšie, čo kniha Umenie pretekať v daždi ponúka. V celom príbehu sa totiž premieta turbulentné životné obdobie hlavnej postavy, Dennyho Swifta. Rozprávačom je Dennyho starnúci pes Enzo, ktorý často ľutuje fakt, že sa nenarodil ako človek, a nemôže zasiahnuť do vecí, ktoré sa okolo neho dejú. Obzvlášť bezmocne si pripadá po tom, ako Dennyho manželke Eve diagnostikujú nádor na mozgu. Život celej rodiny, vrátane Dennyho dcérky Zoë, naberie bláznivý spád.

„Nôž zacvendžal vo výlevke a Eve si s výkrikom zovrela ruku. Vodnaté kvapky krvi ofŕkali kachličky nad výlevkou. Dennny bol v okamihu pri nej aj s utierkou. „Ukáž, pozriem sa ti na to,“ povedal a odtiahol jej z ruky utierku nasiaknutú krvou. Eve si držala ruku v zápästí, akoby prestala byť súčasťou jej tela a premenila sa na akúsi vesmírnu bytosť, čo ju napadla. „Mali by sme ísť do nemocnice,“ povedal. „Nie!“ vykríkla. „Do nemocnice nie!“ „Treba to zašiť,“ povedal, obzerajúc si rozďavenú ranu. Neodpovedala hneď, no oči jej zaliali slzy. Nie od bolesti, ale od strachu. Bála sa lekárov a nemocníc. Bála sa, že si ju tam nechajú a nikdy ju odtiaľ nepustia.“

Prečo si prečítať Umenie pretekať v daždi? Pretože je o ľuďoch, o prekonávaní ťažkých chvíľ a o priateľstve človeka a psa, mimoriadne inteligentného psa, ktorý vie, že má na svete aj iné poslanie ako len to zvieracie. Je o nevyspytateľných osudoch, o povestnej životnej sínusoide, ktorej priebeh nedokáže uniesť na pleciach hocikto.

„Na tento svet sa vrátim ako človek. Budem chodiť medzi vami. Budem si oblizovať pery krátkym hybkým jazykom. Budem si potriasať ruku s inými ľuďmi, pevne chytať veci do rúk za pomoci protistojných palcov. Naučím ľudí všetko, čo viem. A keď zbadám, že muž, žena alebo dieťa sa ocitli v ťažkostiach, vystriem pomocnú ruku – či metaforicky, alebo skutočne – a podám im ju. Mužovi. Žene. Dieťaťu. Svetu. Budem dobrý občan, dobrý partner v životnom snažení, na ktorom sa všetci podieľame. Prikročím k Dennymu a štuchnem ho ňufákom do stehna. „Dobrý Enzo,“ povie. A inštinktívne sa ku mne načiahne; žijeme spolu veľmi dlho. Položí mi ruku na temeno a končekmi prstov ma poškrabká v záhyboch za ušami. Dotyk človeka.“

Negatívom knihy sú miestami klišé pasáže, jednoduchý jazyk s tendenciou osloviť masového, menej náročného čitateľa. Kniha Gartha Steina je príjemným čítaním, avšak za jej „mainstreamové“ prevedenie stráca na kvalite. Celkovo však v sebe ukrýva zaujímavý motív a istú dávku jedinečnosti. P.S.: Dennyho „pretekárskeho“ psa Enza si určite zamiluje každý milovník zvierat.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Garth Stein
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 224
  • Dátum vydania: streda, 04 január 2012
  • Žáner: autobiografický román
  • Poznámka: Rozprávač príbehu, pes Enzo, dostal meno
    po slávnom zakladateľovi prestížnej automobilovej značky Ferrari.
Čítané 2584 krát