sobota, 10 september 2016 19:57

Prečo vtáčik v klietke spieva

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Maya Angelou je jedna z prvých úspešných afroamerických spisovateliek, poetiek a je tiež autorka niekoľkých scenárov. Vo svojej biografii spomína na svoje detstvo, ktoré strávila na Juhu, ktorý je poznačený nepeknou otrokárskou minulosťou. Ako ju to ovplyvnilo a ako spomína na svoje dospievanie?

Meno Maye Angelou nie je na Slovensku až tak známe, no napriek tomu sa s ním vo svete môžete stretnúť pomerne často, je totiž uznávanou a ospevovanou spisovateľkou. Obdiv si vyslúžila najmä vďaka svojej poézii, a takisto za svoju odvahu a aktívnu účasť v afroamerickom hnutí za občianske práva. Napísala aj sériu siedmich autobiografií, kde spomína na svoj život odohrávajúci sa na pozadí ťažkého obdobia v amerických dejinách. Prvá z nich Prečo vtáčik v klietke spieva mapuje obdobie jej detstva a dospievania do 17 rokov. 

„Dúfam v to najlepšie, som pripravená na to najhoršie a nie som prekvapená z ničoho, čo sa nachádza medzi tým.“

Absolútna segregácia spôsobila, že niektoré malé deti neverili v existenciu bielych ľudí.

Mayu vychovávala spolu s jej bratom ich stará mama. Svojich rodičov videli až keď mali šesť rokov. Pre Afroameričanov to boli ťažké časy. Absolútna segregácia spôsobila, že niektoré malé deti neverili v existenciu bielych ľudí, považovali ich len za výmysel dospelých, tak ako rôzne iné strašidlá. Chudoba, nevzdelanosť, predsudky a od toho odvíjajúci sa nedostatok pracovných príležitostí boli hlavná príčina problémov, ktoré sprevádzali afroamerickú populáciu naprieč Amerikou.

Napriek tomu Maya spomína na detstvo ako na šťastné i keď ťažké obdobie. Ich stará mama bola váženou členkou komunity, bola to výnimočne inteligentná žena, ktorá viedla malý obchod s potravinami, čo bolo na tú dobu niečo nevídané. Vďaka tomu Maya s bratom Baileym nikdy nehladovali, aj keď sa ich stôl rozhodne neprehýbal pod ťažkou váhou jedla. Ich stará mama ich vychovávala prísne a silná kresťanská viera bola vtkaná do všetkých múdrostí, ktoré od starej mamy počuli. Maya spomína aj na čistotu, ktorá im bola vštepovaná. Každý večer sa drhli v studenej vode až kým nemali červenú pokožku, chodili vždy v čistých, vyžehlených šatách, často viac upravení ako biele deti.

Kvôli Mayinej otvorenosti sa dostala na zoznam zakázaných kníh.

„Neexistuje väčšia bolesť než tá z nevypovedaného príbehu.“

Napriek tomu sa od nich ľudia odvracali ako od špinavých iba kvôli ich farbe pokožky. Počas ekonomickej krízy, ktorá zasiahla všetky vrstvy a všetky rasy bez rozdielu, prežili len vďaka šikovnosti starej mamy. Pre pomoc počas týchto ťažkých časov si k nej chodili aj bieli. No po skončení krízy sa však nič nezmenilo a na jej pomocnú ruku rýchlo zabudli. Maya spomína, ako ju bolel zub do takej miery, že skoro odpadla od bolesti. Stará mama neváhala pripomenúť, aby sa pred návštevou bieleho susedstva vydrhla a zobrala si čistú bielizeň a odhodlane sa s ňou vydala za zubárom, ktorému počas recesie požičala peniaze, dúfajúc, že jej láskavosť oplatí. No kruto sa mýlila, zubár ju odmietol ošetriť s tým, že on „negrom ruku do úst nevloží.” Táto malá epizóda dokonale ilustruje vtedajšie pomery. 

Maya Angelou rozpráva o živote na Juhu tak farbivo, že v hlave vám defilujú obrázky starej mamy ako prísne dvíha napomínajúci prst, susedia stretávajúci sa pri nedeľňajšej omši, či Bailey čítajúci si o komiksových hrdinoch. Aj keď jej spomienky znejú na prvý pohľad poeticky a akoby zaliate nostalgickým zlatým slnkom, nevyhýba sa ani ťažkým témam a venuje sa nielen rasovej segregácii a neznášanlivosti, ale aj citlivej téme sexuálneho obťažovania páchaného na maloletých.

neostáva nič iné, len dúfať, že jedného dňa sa dočkáme aj prekladu do nášho jazyka

Kvôli Mayinej otvorenosti sa dostala na zoznam zakázaných kníh, kde bola dlhé roky. Na tento list ju zaradili ľudia, ktorí zatvárajú oči pred realitou. Ešte aj dnes sa nájdu stredné školy alebo rodičia, ktorí majú námietky voči tejto knihe mapujúcej dôležité obdobie v histórii Ameriky. Napriek závažnosti tém sa Maya vyhýba akémukoľvek odsudzovaniu či súdeniu páchateľov a aj keď sú všetky scény opísané farbisto a živo, nenájdete v nej žiadny grafický obsah. Maya je veľmi inšpiratívnou ženou, sama sa vypracovala zo začínajúcej tanečnice a príležitostnej herečky na uznávanú aktivistku za ľudské práva a prihovárala sa státisícom z pódia počas prezidentskej inaugurácie pre budúcich amerických prezidentov ako Bill Clinton či Barack Obama.

„Ženy sa nechávajú zbuchnúť už od tej doby čo Eva zjedla jablko.“

Napriek tomu, že autobiografie nepatria medzi môj obľúbený žáner, Prečo vtáčik v klietke spieva bol napísaný s takou ľahkosťou a ponúkal zaujímavé a podnetné obrazy, že som knihu zhltla na pár posedení. Je veľká škoda, že toto dielo nebolo preložené do češtiny ani slovenčiny, čo ju oberá o značný okruh čitateľov. Neostáva nič iné, len dúfať, že jedného dňa sa dočkáme aj prekladu do nášho jazyka a o tom, aké to bolo vyrastať na americkom Juhu pred afroamerickým hnutím, sa budú môcť dozvedieť všetci bez jazykovej bariéry.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Maya Angelou
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Virago
  • Počet strán: 320
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Poznámka: Citáty z knihy sú amatérsky preložené na základe najlepšieho uváženia recenzentky.
Čítané 889 krát
Viac z tejto kategórie: « Baronka Blixenová Happyendy »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.