štvrtok, 14 júl 2016 17:52

Papuša

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Aké to je postaviť sa tradíciám a nepísaným pravidlám cigánskeho kódexu? Papuša, prvá cigánska poetka, nasledovala volanie srdca a za to ju neminulo vylúčenie zo skupiny. Ľutovala niekedy svoje rozhodnutie? Dozviete sa v novej knihe, ktorá mapuje život tejto výnimočnej ženy.

Papuša v cigánčine znamená bábika. Keď sa dievčatko narodilo, všetci boli uchvátení jej krásou. Napriek tomu, že jej pravé meno je Bronislava, nikto jej inak ako Papuša nepovedal a prezývka jej prischla. To ju predurčilo k výnimočnému osudu. Už odmalička sa Papuša odlišovala nielen od svojich rovesníkov, ale aj od dospelých. V mladom veku si totiž uvedomila niečo, čo si mnohí neuvedomia až do staroby – to, že ak chce žiť, a nie iba prežívať, bez vzdelania sa nezaobíde. Výsmechu sa dočkala nielen od „svojich“, ale aj od bielych.

Príbeh vás prenesie do hlbokého lesa a zrazu môžete cítiť vôňu horiaceho ohňa a v diaľke počuť clivé tóny huslí.

„Bez vzdelania má človek slepé oči. Mama tiež nič nevedela. Prosila som ju, aby ma poslala do školy. Nechcela ma počúvať.“

No Papuša sa nedala odradiť, a tak po tom, čo niekoľko týždňov len s bázňou stála pred miestnou školou, odvážila sa vstúpiť. Tam jej povedali cenu. Jedna hodina rovná sa jedna sliepka. Mladá dievčina bažiac po tom, aby vedela čítať, zháňala sliepky, kde sa len dalo. Dokonca zašla aj za židovkou, ktorá v meste vlastnila obchod, aby jej pomohla zdokonaliť sa v čítaní. Po čase sa zabudlo na výsmešky a ostatní členovia komunity dychtivo sedeli okolo mladej dievčiny, keď čítala noviny, či list. Papuša postupne dospela a my sa dozvedáme, kam ju ďalej vedie jej osud. Pre svoju výnimočnú krásu to nemala v živote o nič jednoduchšie, ba dá sa povedať, že častokrát na ňu doplatila.

Podľa cigánskeho nepísaného práva je žena nečistá (musí si napríklad dávať pozor, aby sa jej sukňa nedotkla muža) a je podriadená mužovi. Jedlo zaobstarávajú ženy, chodia niekoľko kilometrov pešo do dediny, kde veštia či ponúkajú ľudové liečiteľstvo a častokrát aj kradnú. Papušin prvý manžel ju len využíval pre jej šikovnosť a obratnosť, ako sama Papuša spomína, mali toľko peňazí, že si mohol pokúpiť všetky košele na svete.

„Vraveli, že som zlodejka, že som hnida. Nie všetci ľudia sú šľachetní. Nedá sa utiecť od toho, čo sa počuje. Ani od toho, čo sa vidí. Samo to vchádza do očí a uší. Čo sa dalo robiť. Pokorne som trpela.“

Prosila som mamu, aby ma poslala do školy. Nechcela ma počúvať.

Jej druhý manžel bol o niekoľko rokov starší, dá sa povedať, že už to bol starec v porovnaní s Papušinou mladosťou. Papuša s Dyžkom cestujú po celom Poľsku aj s jeho kapelou, spolu prežijú hrôzy druhej svetovej vojny a spolu sú pomaly, ale isto, donútení sa napevno usídliť pre „sproduktívnenie“ Cigánov, ktoré si vymyslela komunistická vláda. Počas týchto turbulentných udalostí si píše denník a vedie korešpondenciu s viacerými poľskými spisovateľmi, ktorí sa dozvedeli o tejto zázračnej cigánskej poetke. Vďaka týmto dokumentom si tak dnes môžeme poskladať obraz o vtedajšej dobe, ktorý by sme si inak nevedeli ani len predstaviť.

Kniha je zmesou Papušiných zápiskov, prepisov z nahratých rozhovorov, dobových fotografií a listov. Všetky tieto rozdielne média tak podávajú komplexný obraz nielen o živote tejto výnimočnej ženy, ale aj o Cigánoch ako o menšinovej skupine. Ich tradície a zvyky sú zrazu poodhalené aj „gadžom“, a človeku neostáva nič iné, len obdivovať túto pestrú kultúru so svojimi poverami, pravidlami a spôsobom života.

Stretá sa tu 21. storočie s históriou a konfrontujú sa dva úplne odlišné svety.

„Žiadny Cigán nepovie milujem ťa. Povie me chav tre jakha, jem tvoje oči, piav tro mujoro, pijem tvoju tvár.“

Papuša je dielo poľskej reportérky Angeliky Kuzniak. Pustila sa do odvážnej práce a myslím si, že sa jej to vyplatilo. V knihe sú použité autentické zápisky z Papušinho denníka či rozhovorov a kniha je tak prístupnejšia a atraktívnejšia pre čitateľa. Nejedná sa len o strohé zhrnutie faktov, ale o spojenie viacerých pohľadov a prístupov k životu. Stretá sa tu 21. storočie s históriou a konfrontujú sa dva úplne odlišné svety.

Kniha je o to viac jedinečná, že sa dá čítať tromi spôsobmi. Dá sa na ňu pozerať, ako na príbeh prvej cigánskej poetky, ťažko skúšanej osudom alebo ako na kroniku poľských Cigánov a ich života. Do tretice sa dá na ňu nahliadať, ako na zhrnutie a prepletenie týchto dvoch aspektov. Je napísaná veľmi pútavo, neustále sa menia zdroje informácií. Raz čítate prepis rozhovorov s Papušou a raz holé fakty podávané dobovými vyhláškami úradov či zhrnutie Angeliky Kuzniak. Štruktúra knihy sa rýchlo menila, príbeh bol rozprávaný veľmi pútavo. Často vás preniesol do hlbokého lesa a zrazu ste mohli cítiť vôňu horiaceho ohňa a v diaľke počuť clivé tóny huslí. Papuša je skvelým, dobre prepracovaným dielom a určite som rada, že som po nej siahla.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Angelika Kuzniak
  • Národnosť: poľská
  • Knihu vydalo: Absynt
  • Počet strán: 164
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2016
  • Žáner: biografie
Čítané 1249 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.