štvrtok, 07 júl 2016 10:07

Po stopách časov zašlých dávno minulých

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Kniha o spomienkach na detstvo, na mladosť, na rodičov, na ťažké chvíle... jednoducho na život.   

Autor Zoltán G. Meško zhrnul v knihe svoj život a osudy svojich predkov. Pri niektorých príbuzných sa len „pristavil“, iným, najmä tým bližším, venoval viac stránok a ich životné peripetie opísal podrobnejšie. Meško začína knihu krátkym úvodom o svojom rode, ktorý siaha až do trinásteho storočia. Vysvetľuje, aké mala jeho rodina v tom čase postavenie a ďalej rozoberá vznik priezviska Meško. Postupne sa dostáva na koniec rodokmeňu – až k sebe, Zoltánovi G. Meškovi.

Téma knihy je výborná

Nesúď knihu podľa obalu

Sprvu som sa na túto knihu veľmi tešila. Keď som si prečítala v popise, že ide o ságu rodiny z minulého storočia – historickú generačnú drámu, pripomenulo mi to čítanie Alžbetinho dvora, alebo Červeného vína, ktoré sú naozaj skvelým a nezabudnuteľným čítaním. Samozrejme, nečakala som presnú kópiu týchto kníh. Ani Alžbetin dvorČervené víno nie sú knihy podobné, každá má iný ráz, hoci zachytávajú rovnaký konflikt (konflikt generácií v bujnom dvadsiatom storočí, ktoré bolo v každom ohľade jedno z najrýchlejšie sa meniacich a najkontroverznejších). Mrzí ma však, že som sa opäť nechala nachytať obálkou a popisom knihy.  

„V roku 1908 je vybudovaná impozantná secesná stavba „Vojenského veliteľstva“, vtedy najmodernejšia budova mesta (obr. č. 39) a ešte v roku 1904 otvára svoje brány kinosála „Uránia“ (neskoršie „Capitol“).“

Ach, tá štylistika

Veľkým mínusom tohto románu je chaotickosť v štylistike a neusporiadanosť textu. Neusporiadanosťou myslím veľkú rôznorodosť, s ktorou autor označuje a používa kurzívu, úvodzovky a skratky. Niekedy napríklad autor označuje cudzie slová úvodzovkami, inokedy ich dáva do kurzívy, alebo dáva do kurzívy okrem cudzích slov aj iné pomenovania či archaické výrazy a potom čitateľ nevie, čo si má vybrať. Z obsahovej a významovej stránky to do textu až tak nezasahuje, no predsa len ide o značný štylistický prešľap. Nejednotnosť a chaotickosť značne ruší pri čítaní.

Chyby v štylistike ma nesmierne rušili pri čítaní...

Raz je to lepšie, raz horšie

Po tomto „predslove“, alebo všeobecnom zhrnutí, sa dostávame k prvej riadnej kapitole Moji rodičia. Doteraz nudný a rozvláčny text sa prehupol do živých a zaujímavých spomienok autora na svojich rodičov. Takýmto spôsobom „zaujímavé – nudné“ však kolíše celý text a s ním aj čitateľov záujem čítať ho.

„Po odslúžení povinnej vojenskej služby bol  zamestnaný ešte súkromnou spoločnosťou železníc Rakúsko-Uhorska, založenou v roku 1866 ako „Kaiser-Kȍnigliche privilegierte Kaschau – Oderberg Bahn“ či „K&K szabad Kassa – Oderbergi Vasút“, skrátene „KSOD“, ktoré sa po roku 1920 zmenia na Košicko – Bohumínske dráhy, či v slovenčine – železnice.“

Ďalšie vážne chyby

Po celom texte sa neustále objavujú ďalšie štylistické chyby. Veľmi rušivé sú však opakujúce sa slová vo vetách aj odsekoch, komplikovaná stavba viet, niekedy kŕčovité a zvláštne pospájané vety. Takisto mnoho viet je takých dlhých a štylisticky zvláštne postavených, že čitateľ zabudne, čo bolo na začiatku vety. Takéto mýlky potom odrádzajú od čítania. Udržať si pozornosť pri texte a sústrediť sa naň bolo miestami naozaj ťažké.

Kŕčovité vety a veľmi nudné, zbytočné pasáže.

„Dvojsečná“ obrazová príloha

Veľmi zaujímavé sú určite fotografie a obrázky, ktoré Meško do knihy vložil. Obrazne znázorňujú to, o čom píše. Môžeme tak vidieť staré dobové fotografie Košíc či Vrútok, nádherné portréty z 19. a 20. storočia, na ktorých je autorova matka, babička, alebo otec. Bohužiaľ, aj obrazová príloha má svoje „muchy“. Meško totiž až nasilu dokladuje niektoré, ešte aj dnes bežne známe alebo dokonca dostupné veci. Mala som pocit, akoby ma mal autor za človeka z inej planéty, alebo z budúcnosti (aspoň z roku 4000), ktorý už nevie, čo je asparágus, mangeľ, rumpel, Koh-I-noor ceruzka a guma, šuhajdy, priadza na štrikovanie, alpa, klasické vodovky, kominár, dokonca je tu gýčový obrázok vianočných zvončekov.

„Sú to tiež oni, ktorí nás – kvázi – „naočkujú“ či indoktrinujú – v žargóne doby – nimi vyvoleným náboženstvom a infiltrujú nás ich etnikom, rečou, či národnostným dedičstvom.“

Zámer autora mi bol veľmi sympatický – chcel napísať knihu, kde by zdokladoval ťažké roky hektického dvadsiateho storočia, ktoré sa nieslo v znamení dvoch svetových vojen, zmeny spoločenského zriadenia, obrovského technického a vedeckého pokroku. Ako starší človek sa pravdepodobne chcel spätne pozrieť na svoje detstvo a možno prehodnotiť niektoré svoje činy, alebo sa lepšie vyrovnať s niektorými udalosťami, pospomínať na blízkych. Rozhodne by kniha mala väčší úspech, keby ešte prešla korekciami a grafickými úpravami. Ak vás tieto nedotatky od obsahu neodradia, možno sa vám zapáči. :-)

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Zoltán G. Meško
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 512
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: biografie
Čítané 1038 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Môj smutne slávny život Papuša »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.