pondelok, 04 júl 2016 21:42

Môj bláznivý život

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Titulná zvučka doznieva a na obrazovke sa objavuje hĺbavá, do ťažkej témy ponorená tvár hľadajúca tú najlepšiu možnú formuláciu úvodnej otázky. Začína sa Pod lampou. Takto to býva vždy. Teraz televíznu obrazovku vystrieda kniha a hosťa sám jej autor, Štefan Hríb.

Ako to už býva, najmä pri reláciách podobného formátu ako je Pod lampou, po čase si divák povie, že wau, koľko toho už ten moderátor musel počuť, koľko zaujímavých tém za tú dobu pojať, aké zložité otázky sa dlhé hodiny snažil rozlúsknuť s tými najkompetentnejšími odborníkmi zo širokého spektra oblastí a záujmov... A čo vlastne on? Kto je? Keď už má toho toľko za sebou, možno by bolo zaujímavé posadiť ho na stoličku a vyspovedať ho, tak ako to robí so svojimi hosťami. Kniha Môj bláznivý život túto príležitosť ponúka. Vyčerpávajúco a formou najpútavejšou – rozhovorom.

„V socialistickom režime sa v zásade nedalo byť dobrým novinárom. Mohol si niekde niečo pretlačiť, ale nemohol si byť slobodný. To by si v prvej vete musel povedať, že celý režim je skazený, a tým by si okamžite skončil. Po roku osemdesiatdeväť boli média zrazu slobodné, lenže stále boli v rukách bývalých komunistov. Vtedy vyvstala potreba niečoho nového.“

A čo vlastne on? Kto je?

Príbeh Štefana Hríba je z jednej strany príbehom obyčajného chlapca z Petržalky, ktorý to dotiahol ďalej, než mu predpovedalo betónové antiumenie tohto bezútešného sídliska. S takýmito príbehmi sme sa stretli už veľakrát. Z druhej strany je však na ňom čosi zvláštne. Premieta sa doňho množstvo akoby nesúrodých prvkov – metafyzický aspekt takmer až náhleho obratu smerom k viere, revolúcia, počiatky deväťdesiatych rokov plné chaosu a násilia, inšpiratívne ponovembrové ovzdušie...

To všetko plynulo súbežne, tvoriac významné pozadie príbehu tohto muža. Muža, ktorého životný príbeh je plný nečakaných zvratov, boja s vlastnými démonmi, boja s démonmi spoločnosti a neustálej snahy nájsť v tom všetkom význam. Ten je potrebný na to, aby človek konfrontovaný s realitou, ktorá je pre nás, bežných ľudí, často iba perexom článku či titulkom časopisu, nezošalel a nestratil chuť ďalej pracovať na tom, o čom je presvedčený, že je jeho poslaním.

„Keď sú veriaci smiešni, ufňukaní, okázalo kresťanskí alebo dokonca korupční, tak človek, ktorý to vidí, si ľahko povie, že celé kresťanstvo je blbosť... Keď ľudia uvidia moju fotku v Novom Čase, kde som pripitý s dvoma dievčatami, tak je to v úplnom rozpore s ich vnímaním kresťanstva. Čo si taký človek povie? Že kresťania sú pokrytci a kresťanstvo je lož. Ja si, samozrejme, myslím, že to je trošku inak, že všetci sme skôr lotri ako svätci, len niektorí po pravici a iní po ľavici... Chvalabohu, posledné slovo nemajú ľudia a ani cirkev.“

Čitateľ v knihe nájde osvetlenie zaujímavých okolností z čias Mečiarovej vlády.

Čitateľ v knihe nájde osvetlenie zaujímavých okolností z čias Mečiarovej vlády, ktoré, na prvý pohľad, viedli Hríba k antagonickému rozhodnutiu napísať pravdu o Dzurindovom podplácaní novinárov, no následnému odovzdaniu svojho hlasu vo voľbách práve jeho SDK.

Dozvie sa, prečo je pre tohto človeka, veľmi citlivého na protidemokratické tendencie v našej spoločnosti, taká dôležitá a osobná kauza týkajúca sa Hedvigy Malinovej. Osvetlí mu, prečo je pre neho Amerika vzorom a prečo sa netají tým, čím by mohol zavrieť kohútik každému, kto má po ruke desiatky bláznivých a od reality odtrhnutých vysvetlení toho, prečo v jeho kancelárii visí americká vlajka. Kto a prečo zhasol Lampu, ako sa ju podarilo znova rozsvietiť, kto je podľa neho arcibiskup Sokol, prečo by rád robil športového redaktora, ak by ho smutná realita Slovenska neustále nenútila písať o nepríjemnejších veciach...

Všetci robíme chyby, všetci, rovnako ako povedal sám autor, sme viac lotri ako svätci. Je ťažké, najmä v dnešnej dobe, nachádzať motiváciu, keďže sa priepasť medzi serióznou novinárskou prácou a podsúvaním vyfabrikovaných poplašných správ politickým bulvárom zužuje. No ak má človek vieru, nie iba v samého seba, ale aj živú vieru v Boha, môže, tak ako Hríb, každé ráno prichádzať do práce s nadšením a nikdy neokúsiť ten pocit, kedy sa tam človeku vôbec nechce ísť. Aspoň tak to tvrdí Hríb, ktorému je práca zároveň koníčkom.

Jeho príbeh je veľmi inšpiratívny a je dôkazom toho, že na Slovensku je možné viesť printové médium (.týždeň), ktoré je skutočne nezávislé a do jeho obsahu nestrkajú paprče žiadni oligarchovia. Že je možné viesť televíznu reláciu, udržiavajúcu si po dlhé roky stabilne vysokú intelektuálnu úroveň. No najmä je dôkazom toho, že Slovensko ešte nie je stratené.

Všetci sme viac lotri ako svätci.

„Dlho som žil v tom, že dôležité veci robia vždy takzvaní oni. Je športom na Slovensku nadávať, prečo oni tú cestu neopravili, prečo oni neurobili tie záhony, prečo oni zvýšili ceny. Vždy sú to ,oni´. To je naša mentalita – ja som iba pozorovateľ, relatívne bezmocný, môžem nanajvýš kritizovať alebo naopak chváliť niekoho, kto tie dôležité rozhodnutia robí. Aj ja som dlho podliehal tomuto klamu ... Lenže v súvislosti s Lampou alebo .týždňom som bol zrazu konfrontovaný s otázkou, či teda neurobím dobrú diskusiu alebo časopis ja. Tá otázka mi pripadala absurdná, ale prišla.“

V mnohých veciach, najmä čo sa týka politiky, nemusí čitateľ s Hríbom plne súhlasiť. No musí zároveň uznať, že ak už aj je konfrontovaný s názorom, ktorý nekorešponduje s jeho vlastnými preferenciami, Hríbov názor je podaný úprimne a prostredníctvom rozumných argumentov. Svet nie je čiernobiely. To treba mať vždy na pamäti. A aj táto kniha môže človeku dopomôcť k tomu, aby obohatil svoj intelektuálny život novými farbami.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Štefan Hríb
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: W PRESS
  • Počet strán: 181
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: biografie
Čítané 862 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.