piatok, 03 jún 2016 15:43

Spoveď slobodnej zúfalky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Máte dvadsať rokov a život pred sebou. Žijete v jednej z najväčších metropol Európy a vaším snom je? Svadba. Cesta k nej je posiata množstvom (ne)uveriteľných príhod, aké sa môžu udiať (len) vo veľkomeste.

Bryony, hlavná hrdinka a autorka románu v jednej osobe, zdieľa vo svojej úprimnej spovedi s nadhľadom i zúfalstvom svoj životný príbeh. Ako sa mladučká zamilovala, sklamala a následne začala žiť životom, ktorý by sa prinajlepšom dal nazvať nerestným. Sama seba nazýva sklamanou idealistkou, ktorá čakala na svojho princa (pri)dlho. Zároveň toho stihla vyskúšať... veľa, preveľa. Počnúc cigaretovo/kokaínovou závislosťou, pokračujúc v zdravotných problémoch, cez množstvo známostí na jednu noc. A pritom len hľadala toho pravého.

Sama seba nazýva sklamanou idealistkou, ktorá čakala na svojho princa (pri)dlho.

„Za to, čo sa mi bude nasledujúce roky diať, nedávam vinu rozvodu našich. To by bolo hlúpe a nezrelé. Ale mohla som ich viniť za to, že mi posunuli svoje gény, pekne ich zmiešali jedným sebeckým aktom, ktorý mohol dať vzniknúť iba úplnej hlupani. Áno, to teda pokojne môžem.“

Jej mladosť začína v zašitých kuticiach, podivných bytoch, až kým sa jej nepodarí dostať sa do redakcie prestížneho Telegraph. Vo svojom „trápnom“ príbehu bez škrupúľ priznáva, ako balila chlapov, ako nemala zábrany a keď aj mala, tak si „niečo dala“. Celá jej mladosť prebieha v duchu neviazanosti a liečenia zlomeného srdca. Až sa dostane na kliniku pohlavne prenosných chorôb, kde sa jej celý život zrazu zúži na to podstatné. Na ňu samotnú.

„Napriek tomu, že som sa v ten pondelok rozhodla, že už nikdy viac nebudem brať drogy, hneď o dva týždne som to porušila. Dokonca som sa v príležitostnom užívaní kokaínu čoskoro cítila ako ryba vo vode. Pridružila som sa ku Chloe a jej partii bolestne trendových týpkov, ktorí všetci robili v televízii alebo viedli komediálne skupiny. Každý piatok bola zvyčajne niekde v Soho obrovská alkoholová seansa.“

Napriek všetkému, čo prežila, ju nemôžete morálne odsudzovať, pretože jej cieľom bolo hľadanie ľudského šťastia.

Po tridsiatke sa Bryony dostáva do fázy, že si na svoje predchádzajúce úlety pripadá stará. Okrem toho rieši svoje zdravie, začína si uvedomovať následky a už nehľadá frajera (síce udržiava pomer so ženatým mužom). Má čo robiť s podozrením na AIDS a chlamýdiami. Zrazu sa jej život spomalí a ona si začína uvedomovať, kto skutočne pri nej stojí. Dokáže napriek všetkému nájsť svoje šťastie a objaviť muža svojich snov?

Úprimne sa priznám, že mne osobne táto spoveď nesadla. Zdanlivo komický príbeh, ktorý nepriamo utvrdzuje ženy v tom, že bez muža sú zúfalé, vedie k tomu, že sledujete Bryony, z ktorej sa stáva troska. Asi mi ušla pointa, ale skutočne ma udivovalo, že svoje „rodinné“ šťastie hľadala na párty plnej kokaínu, či v posteli prvého muža, ktorý jej prišiel do cesty. Napriek nadhľadu, s ktorým je príbeh napísaný, som mala dojem, že toto dielo by sa skôr hodilo do rúk nejakého psychológa. Bryony sa v ňom pokúša vyrovnať so svojou minulosťou a svojou jedinou túžbou paradoxne po harmonickom a láskyplnom vzťahu.

„Pár mesiacov pred mojimi dvadsiatimi deviatimi narodeninami, krátko po chlamýdiovom fiasku, som dostala presne to, čo som chcela – manžela. Jediný problém bol , a vždy sa nájde problém, že to nebol môj manžel. Michael mal štyridsaťštyri rokov, tri deti a milujúcu manželku, ktorou som veľmi jasne nebola ja. Neviem, ako sa zo mňa stalo také klišé a padla som do morálneho bahna.“

Je pre ňu bytostne dôležité vydať sa.

Asi túto knihu netreba brať vážne. Mnohé pasáže sú úsmevné a v niektorých názoroch Bryony sa nájde každá žena. Síce splnenie sna o „starostlivej mamine“ môže prebiehať u každej inak. Mňa osobne fascinovala jej odolnosť a vytrvalosť prekonať všetky prekážky. Asi to bude iným kultúrnym prostredím, lebo jej prijímanie situácií bolo naozaj obdivuhodné. Na druhej strane, nechápala som, že pre mladú Britku je až tak bytostne dôležité vydať sa, akoby žila v nejakej stredovekej dedine, kde si musí zvoliť medzi svadbou a kláštorom. Neviem čím to je, ale skutočne som niektoré pasáže čítala v rozpakoch.

Bryony napísala svoju autobiografickú spoveď tak, že sa po dočítaní cítite ako jej kamoška. Napriek všetkému, čo prežila, ju nemôžete morálne odsudzovať, pretože jej cieľom bolo hľadanie ľudského šťastia. Obdivujem, že sa o túto neľahkú cestu rozhodla podeliť s čitateľmi. Na druhej strane, treba sa pripraviť na silne koncentrovaný mix hedonistického života, v ktorom majú svoje hlavné miesto alkohol, drogy a promiskuita.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Bryony Gordonová
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 255
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2016
  • Žáner: biografie
Čítané 1063 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.