utorok, 24 máj 2016 18:56

Pentcho. Príbeh parníka

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Človek má zázračnú schopnosť vzdorovať strachu, ohrozeniu a za každých okolností sa snaží prežiť a žiť čo najlepšie. Nech je riešenie akokoľvek čudné, ak ide do tuhého, pokúsi sa ho realizovať. Nie je tomu inak ani v na prvý pohľad bláznivom príbehu ľudí z parníka Pentcho.

Pentcho je starý riečny parník, čo znamená, že nemá hlboký ponor, má rovné dno, a preto je oveľa viac náchylnejší podliehať sile vĺn. Plávať s takýmto plavidlom na otvorenom mori je hazardovanie so životom. Ale ak vám beztak na život niekto siaha, dať ho do stávky už nevyznieva tak bláznivo. Napriek tomu musíme odvahu pasažierov a hlavne organizátorov plavby s úžasom obdivovať. Kto vlastne sú títo dobrodruhovia?

Ak vám beztak na život niekto siaha, dať ho do stávky už nevyznieva tak bláznivo.

„Škoda, že nechcete vstúpiť k nám, pán Hercog, cestovali by ste skoro grátis. Sme mládežnícka organizácia BETAR Žabotinského revizionistickej strany. Naším cieľom je vybudovať v Palestíne novú domovinu pre židovský národ, preto športujeme, cvičíme, učíme sa remeslá, hebrejčinu a pripravujeme sa na život v Palestíne a Šaňo, teda pán Citron ako veliteľ Betaru na Slovensku...“

Odvážlivcami boli mladí ľudia zo Slovenska, Čiech, Poľska, Maďarska, Nemecka a Rakúska združení v mládežníckej organizácii BETAR. Spomedzi všetkých vytŕčajú rozhodný Citi, veselý chlapec Karči, Zoli, Eli i zmyselná Frida. Ich spoločným snom, ba poslaním je odchod, založenie štátu a nový život v Palestíne. Ich plánom je práve riskantná plavba riečnym parníkom po Dunaji (tzv. slobodnej rieke, neboli potrebné cestovné víza) až do Čierneho mora a následne cez Stredozemné more do Palestíny. Postupne sa loďou plaví až 500 ľudí, pretože sú nútení zobrať i ľudí, ktorí zaplatia cestu sebe i nemajetným. Celá plavba vyznieva ako akýsi road trip po Dunaji, kde nie je núdza o problémy i veľkú zábavu. Zosobnením je starý kapitán, pijan, od morfia závislý jednonohý invalid a vyslúžilec z rusko-japonskej vojny. Je akoby metaforou celej plavby. Zničeným životom, osobnými problémami, no často s dobrou náladou, túži dosiahnuť svoj cieľ a odhodlane vzdoruje nepríjemnostiam.

„Na brehu pobehujú muži v tureckých uniformách, mávajú rukami. Dôstojník s úžasom pozoruje čudnú loď. Na kormovom stožiari je natiahnutá šnúra s vypratou bielizňou a plienkami. Na korme, tam, kde má visieť vlajka štátu, v ktorom je loď registrovaná povieva podprsenka.“

Na začiatku bol zabudnutý príbeh parníka.

Autor Jaro Rihák čitateľa hneď na začiatku upozorní, že kniha je vlastne spracovaním filmového scenára, čomu spočiatku zodpovedá i spôsob, akým príbeh rozpovedá. Úsečné vety, opisy konania i správania aktérov, navyše doplnené o skromné náčrty. Postupne sa však rozprávanie zahusťuje a je čoraz plynulejšie. Po krátkom čase už text vnímate ako bežné rozprávanie. Sám hovorí, že na začiatku bol zabudnutý príbeh parníka a až neskôr, na základe osobných rozhovorov, svedectiev a množstva pramenných materiálov, sa začalo odvíjať rovnako strhujúce ako neuveriteľné rozprávanie. Na tomto mieste treba spomenúť, že zákulisie prípravy približuje doslov, ktorý by ste nemali vynechať. Pozitívom je aj sumár v angličtine, v ktorom je stručne zhrnutý obsah knihy.

Téma cesty a fragmentárneho zobrazenia, bizarné postavy i spôsob rozprávania pôsobia často ako vystrihnuté z kultových Kusturicových snímok. Jednotlivé kapitoly, či skôr kapitolky pripomínajú krátke zápisky z plavby, z lodného denníka, podporené citáciami z denníkov skutočných cestujúcich. Najzaujímavejšie sú postrehy mladého Karčiho.

„... ešte dlho sa o tejto príhode rozprávalo. A pekné je, koľkými jazykmi sa na lodi rozpráva: po slovensky, česky, nemecky, maďarsky, jidiš, po rumunsky, poľsky a po rusky. Pán Schifrin mi povedal, že aj po turecky. Tak hovorí náš plavčík Ali Wasfí. Je Turek, ale jeho mama je z Grécka.“

Popri všetkej krutosti to nie je vždy o smrti, boji, utrpení, ale aj o chuti žiť, milovať, tvoriť, budovať a udržať v človeku ľudskosť.

Hodnota knihy Pentcho je i v jej vizuálnom spracovaní, možno i to zavážilo pri jej nominácii na cenu Anasoft litera 2016. Musím uznať, že naozaj pôsobí na čitateľa od samého začiatku. Množstvo drobných kresieb i dobových dokumentov, pohľadníc a známok či poznámok len umocňuje dojem z prečítaného.

Príbehov z obdobia druhej svetovej vojny je stále dosť a v rovnakej miere sa tešia záujmu čitateľov. Popisujú utrpenie, boje, väznenie, často zobrazujú nádej vo všetkých jej podobách. Pentcho je jedným z nich. Ukazuje, že počas vojny to pri všetkej krutosti nie je vždy o smrti, boji, utrpení, ale aj o chuti žiť, milovať, tvoriť, budovať a udržať v človeku ľudskosť. Práve to je to, kvôli čomu každému odporúčam zadovážiť si lístok na parník Pentcho a s chuťou sa nalodiť.  

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jaro Rihák
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 336
  • Dátum vydania: sobota, 20 jún 2015
  • Žáner: biografie
  • Poznámka: Jaro Rihák sa knihou Pentcho. Príbeh parníka stal finalistom ceny Anasoft litera za rok 2016.
Čítané 1274 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.