utorok, 03 máj 2016 18:01

Legenda V-klub

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Mladí ľudia túžiaci po nezávislosti, slobodnom prejave, uletených, ale aj provokatívnych a liberálnych myšlienkach vyslovených nahlas, alkohole, zábave. Táto kniha je spomienkou tých, ktorí vytvorili v Bratislave miesto, kde sa cítili slobodne, a kde sa mohli zabávať a tvoriť kultúru. 

V ďaka autentickým fotografiám sú v knihe zachytené spomienky známych ľudí, ktorí v tomto klube zažili najkrajšie roky mladosti. Medzi pravidelných návštevníkov patrili aj osobnosti a legendy ako Karel Gott, Peter Lipa, Boris Filan, Kamil Peteraj, ale aj Marika Gombitová a mnoho ďalších.

Karel Gott: Na Véčko sa nedá zabudnúť. Na tie polýrové akcie, ktoré trvali až do rána. S Véčkom mám spojenú aj ženskú krásu. Teraz nemyslím tú fyzickú, ale tú duševnú, a hlavne slovanskú. Raz som sa ocitol vo Véčku po mesačnom turné v Japonsku a tá neustála pokora, slušnosť a klaňanie mi u žien začali za tri týždne prekážať. Potom už som túžil po tvrdej Európanke, ktorá drzo odvráva. Práve takú som vtedy našiel vo Véčku."

Medzi pravidelných návštevníkov patrili aj osobnosti a legendy.

1965 - 1984

Autori knihy Peter Procházka a Juraj Šebo namiesto úvodu vovedú čitateľa do doby, kedy svoj klub založili. Oboznámia nás so situáciou, ktorá na Slovensku vládla v 60. rokoch. Nám neskôr narodeným padne celkom vhod, keď si občas pripomenieme, o čom sme sa učili v škole. Aké pravidlá sa v tej dobe museli dodržiavať, čo sa smelo a čo nie, dokonca akú hudbu a literatúru mohli ľudia čítať. Kniha dokumentuje existenciu klubu v rokoch 1965 - 1984. Máte tak možnosť pozrieť si prierez devätnástich rokov, počas ktorých klub fungoval a ponúkal mladým miesto, kde mohli usporadúvať kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré formovali vtedajšiu kultúru bratislavských tínedžerov.

„Centrom života bolo aj kúpalisko Tehelné pole. Už vtedy sa začali nosiť bikiny. Po kúpalisku behali zvláštni zriadenci s centimetrom v ruke a merali veľkosť plaviek. Ak mala niektorá dievčina príliš malé plavky, teda nedodržala stanovený limit, musela sa ísť do šatne prezliecť. Taká to bola doba, žiadna sexuálna revolúcia.“

Z veľkej časti ju tvoria čiernobiele fotografie s krátkymi popiskami.

Fotodokument

Ak si myslíte, že čítanie tejto knihy bude nudné, ste na veľkom omyle! Kniha je skôr fotoreportážou existencie Véčka. Z veľkej časti ju tvoria čiernobiele fotografie s krátkymi popiskami. Veľmi obohacujúce sú pre čitateľa spomienky dnes už verejne známych osobností. Spomínajú na akcie a podujatia, ktoré si v klube sami vymysleli a usporiadali. Mnohí spomínajú aj na ľudí, ktorých práve v tomto klube stretli. Tu vzniklo veľa priateľstiev, ktoré prerástli do neskoršej spolupráce na umeleckej scéne.  

Začiatok konca

Všetko sa raz skončí, takto to už chodí. Nebolo to inak ani v prípade Véčka. Udalosti po roku 1968 jasne smerovali k jeho zániku. Mnoho významných postáv Véčka emigrovalo. Bez nich to už nebolo ono. Véčko začalo pomaly upadať. Všetky politické zmeny a neskoršie udalosti viedli k definitívnemu koncu klubu v roku 1984. Prišiel okamih, keď si Véčkari uvedomili, že sú dospelí a tí, čo prišli po nich, nemali možnosti ani chuť nadviazať na generáciu z prelomu 60. a 70. rokov.

Prišlo až 350 Véčkarov, roztrúsených po celom svete.

Stretávka po rokoch

Spoločenstvo ľudí, ktoré sa za tie roky vo Véčku sformovalo, sa stretlo opäť, naposledy v roku 1998. Prišlo až 350 Véčkarov, roztrúsených po celom svete. Vystúpili skupiny pôvodných členov klubu. Niektorí si odniesli aj ceny Véčka. Boris Filan pri preberaní ceny, okrem iného, povedal: „Bol som iba jeden z mnohých, ktorí sa tu večer čo večer zúčastňovali nádherného rituálu postávania, sácania, hladkania, tárania, bozkávania, tancov, popíjania s fajčením, vytvárania tej základnej vône V-klubu, ktorá bola namiešaná z vône umytých vlasov, červeného vína a šťastného potu.“

„Boris Filan, zaslúžilý Véčkar: Pred V-klubom a v ňom som prežil najlepšie chvíle mladosti. Kým sme boli stredoškoláci, tak sme trávili celé večery na schodoch pred veľkým sklenenými dverami v nádeji, že nás niekto zo službukonajúcich neskôr vpustí. Ale aj na tých schodoch pred vchodom bolo božsky, lebo sme sa cez veľké sklá mohli pozerať do hlavnej haly, kde postávali, pofajčievali a popíjali vyvolení. Vnútri sa pilo víno z horčičákov, dve deci za päť korún, a v bare sa podávali bryndzové halušky. O tých večeroch na schodoch som napísal televízny Muzikál Dievča z klubu, ktorý režíroval Juraj Lihosit, hlavnú úlohu hral Miro Noga.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Peter Procházka, Juraj Šebo
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 160
  • Dátum vydania: piatok, 15 máj 2015
  • Žáner: biografie
Čítané 799 krát

Najnovšie od Michala Guľasová

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.