pondelok, 08 júl 2013 10:05

Moja ruská babka a jej americký vysávač

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

„Strýko neotáľal. Stiahol vrece a pred očami dedinčanov sa v plnej kráse ukázal vysávač babky Tone. Čeľuste klesali. Oči takmer vypadávali na zem. Nie každý chápal, čo vidí; niektorí si mysleli, že je to nový typ postrekovača proti škodcom alebo dômyselný stroj na dojenie, ktorý sa pohybuje za kravami na lúke.“

Autorova biografia s týmto názvom je poňatá trochu nekonvenčne. Je písaná humorne cez rozprávanie samotného autora, ale aj cez príbehy, ktoré sa v jeho rodine tradujú už po generácie, kde každá z nich pridá do príbehu niečo nové. Meir Shalev vyrastal v dobe, keď územie dnešnej Palestíny osídľovali obyvatelia iných štátov. Jeho zážitky z detstva sú plné príbehov o tom, ako sa jeho starí rodičia a ich rodičia dostali do tejto krajiny, ako zakladali mestá a budovali si svoju kultúru. Jeho rodina je veľká, preto v knihe budete čítať o jeho blízkych i vzdialených príbuzných, ktorých mená sa vám budú pliesť, ale to nevadí. Kniha je predsa o niečom inom – o jeho babke Toni a „zamétacom stróji“, ako vysávač nazývala.

Kniha je predsa o niečom inom – o jeho babke Toni a „zamétacom stróji“, ako vysávač nazývala.

„V našej rodine sa príhody, ktoré si rozprávame, šíria samy; niektoré vzduchom, iné šatami, na ktoré sa nalepia, iné našou špeciálnou tráviacou sústavou: preniknú cez póry a vylúčia sa ústami.“

Kniha rozpráva množstvo príbehov, ktoré viac či menej súvisia s vysávačom, ktorý babka Toňa dostala do brata svojho manžela až z Ameriky. Babka Toňa, ako ju všetci nazývali, bola svojská a na vtedajšiu dobu dosť liberálna osoba, preto sa nie u každého tešila obľube. Babka Toňa je žena v domácnosti, ktorá viac ako čokoľvek iné nenávidí prach a špinu. A vysávač jej mal pomôcť vo vopred prehranom boji s nečistotami. „Vysávač našiel svoju paniu a ich zmluvu – spoločný boj proti špine a prachu.“ Až kým nezistila, že sám „zamétaci strój“ je špinavý. Ako sa skončila púť amerického vysávača v jej dome?

Konečne zistíte, čo je zač ten americký vysávač jeho ruskej babky.

Spočiatku sa kniha číta pomaly a trochu nasilu, pretože je tu veľa opisov. Autor neustále odbočuje od témy a vy nedočkavo prevraciate ďalšiu stranu v nádeji, že konečne zistíte, čo je zač ten americký vysávač jeho ruskej babky. O ňom si úsmevne prečítate až na posledných asi štyridsiatich stranách knihy. Ale oplatí sa vydržať.

Keď som čítala posledné strany, až vtedy som si uvedomila, o čom táto kniha naozaj je. Už viem, prečo som si „musela“ prečítať tie prvé strany, ktoré vyzneli sprvu ako nadbytočné. Meir Shalev mi ukázal, čo je možno menej samozrejmé. Opísal svoje šťastné detstvo, okorenené vlastnými príhodami a príbehmi, ktoré sa v jeho rodine rozprávajú už po celé generácie. Ukázal, aká súdržná vie byť rodina, aj keď ju tvoria zvláštni ľudia, povahovo tak odlišní, a predsa je medzi nimi isté puto, ktoré nikto nezmaže.

Stále je tu niekto, vďaka komu je rodina spolu, pomáha si, prežíva spoločne aj ťažké chvíle a teší sa spolu zo všetkého.

Je to príbeh detstva, toho bezstarostného obdobia v živote človeka. V každej rodine je niekto, kto spája všetkých jej členov, či už je to mama, otec, babka, brat alebo ktokoľvek iný. Stále je tu niekto, vďaka komu je rodina spolu, pomáha si, prežíva spoločne aj ťažké chvíle a teší sa spolu zo všetkého. V našom príbehu je to práve babka Toňa, ktorú musel mať Meir naozaj rád.

Pri tejto knihe som sa pristihla, ako myslím na časy, keď som bola dieťaťom ja. Čo všetko som prežila, čo som (ne)stihla vyparatiť. Boli to šťastné roky, na ktoré nechcem zabudnúť. Myslím si, že nikto z nás by nemal vymazať z pamäte svoje detské roky. Či už boli šťastné viac alebo menej. Naše deti sa stále môžu poučiť aj z nášho života, tak prečo to všetko nespísať? A možno sa už niekto z nás na túto zodpovednú úlohu odhodlal...

„Chodila medzi stolom a pecou a ja som videl a počul, ako sa v nej všetko skrúca, bolí a vŕzga. Prsty od nekonečného žmýkania, drhnutia a dojenia. Nohy od behania za manželom a slušného života. Chrbát od vysokého veku a od ťarchy čias a driny. No napriek slabosti a boľavým kĺbom, na ktoré sa ponosovala, mala dobrú náladu.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Meir Shalev
  • Národnosť: izraelská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 207
  • Dátum vydania: streda, 01 jún 2011
  • Žáner: biografie
  • Poznámka: Jeho otcom je známy básnik Icchak Shalev.
Čítané 1969 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.