nedeľa, 03 apríl 2016 19:24

Stano Radič - majster nenápadnej pointy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Keď priateľ napíše knihu o priateľovi, dá sa očakávať, že to bude veľmi osobné, ľudské a príjemné čítanie. Dokonca aj vtedy, ak viete, že na konci je smrť.

Humor a satira sú zvláštne kvality. Nie každý má pre ne zmysel, dokáže ich pochopiť a prijať. Ešte menej ľudí dokáže tieto kvality vytvárať. Na Slovensku k nim patril Stano Radič. Sociológ, autor, dramaturg, humorista a interpret. Práve o ňom napísal pútavú knihu Rasťo Piško, ktorého so Stanom spájalo priateľstvo i profesia humoristu.

„Stano Radič sa smial veľa a rád, ale nikdy nie nahlas. Je mnoho ľudí, ktorí sa smejú od srdca – Stano Radič sa smial do srdca. Smial sa tvárou a celým telom, nikdy však nevybuchol do povestného hurónskeho rehotu. Akoby aj v štádiu najväčšej veselosti deklaroval svoj vzťah k smiechu, ktorý si celou svojou tvorbou aj životom nesmierne vážil.“

Nachádzal vtipné momenty v živote aj vtedy, keď ich nik iný nevidel

Piško začal svoje spomínanie na Radiča momentom ich stretnutia, no ako v klasickej biografii aj tu človek môže očakávať i fakty. Narodenie, detstvo, dospievanie, mladosť, to všetko predchádzalo ich vzájomnému spoznaniu sa, no čitateľ o to nebude ukrátený. Svoje detstvo pretavil Radič do scenára, z ktorého sa stal film – Chalani. Vyštudoval sociológiu v Bratislave, kde spoznal svoju budúcu manželku, no kým sa tak stalo, musel si najskôr odpracovať rok ako robotník, aby si napravil zlý kádrový profil.

Sociológom ostal celý život, viac však v ústraní ako na verejnosti. Hlboká znalosť pomerov a sociologická imaginácia mu nepochybne pomáhali nájsť vtipné momenty v živote aj v takých okamihoch, kedy ich nik iný nevidel. Inklinoval k inteligentnému humoru, k satire a absurdite, a keď dostal šancu prejaviť sa, naplno ju využil. Písal rozhlasové hry, fejtóny, skeče i kabarety, bol autorom viacerých relácií najskôr v rozhlase, neskôr v televízii. K najznámejším patrila Apropo, ktorá dostala i televíznu podobu ako Apropo TV. V knihe sa však dočítate o všetkých, ktoré vytvoril, alebo sa podieľal na ich vzniku.

Inklinoval k inteligentnému humoru, k satire a absurdite

„Radič bol cholerik a bojovník, ktorý profesiu satirika považoval za svoje povolanie a poslanie. Nikdy sa nesnažil publiku nadbiehať, skôr naopak. Svoj humor ponúkal ako politik volebný program: ,Toto je môj názor na svet. Ak sa s ním stotožníte, budem rád. Ak nie, smejte sa s niekým iným.´“

Spolupracoval s mnohými, dnes rovnako známymi osobnosťami. I keď uznávam, že niektoré z týchto mien už možno mladej generácii veľa nehovoria: Ján Snopko, Milan Markovič, Stanislav Štepka, Elena Vacvalová, Oliver Andrasy, Štefan Skrúcaný, Miroslav Noga, Rasťo Piško a predovšetkým Jaro Filip. Predovšetkým posledný menovaný bol Stanovi Radičovi nesmierne blízky. Radič a Filip boli autorskou dvojicou, ktorá sa perfektne dopĺňala, mimoriadne dobre si rozumeli aj po ľudskej stránke, hoci boli absolútne odlišní. Ako výborní priatelia však dokázali svoje odlišnosti tolerovať a dokonca na nich stavať aj vzájomný humor.

Partia tvorcov humoru a satiry si často brala na mušku aktuálnu politickú scénu. Práve to však bolo proti srsti tým, ktorí mali v rukách moc. Takú, že ich dokázali najskôr z éteru a neskôr aj z obrazoviek odsunúť. Stano Radič mal svoj politický názor vyhranený a vždy si za ním stál. Tých, ktorých si vybral, podporoval verejne. Stál na strane pravice, podporoval SDK, neskôr SDKÚ a medzi riadkami je cítiť, že autor knihy s jeho názorom a postojom sympatizoval. Radič sa preto dočkal množstva kritiky, ale tak to už býva. Celý jeho život a tvorbu ovplyvňovala politika rozvíjaná v krajine, v ktorej žil, preto je aj v knihe rozoberaná vo veľkej miere.

Partia tvorcov humoru a satiry si často brala na mušku aktuálnu politickú scénu.

„Lapsusov robí opozícia menej nie preto, že by bola chórom anjelov, ale preto, že nie je pri moci. Nevykonáva moc, nemá lákadlá, nerozdeľuje si majetky, nerozhoduje o štátnych dotáciách.“

Jaro Filip zomrel nečakane a rovnako nečakaný bol, nie príliš dlho po ňom, aj skon Stana Radiča. Chystal sa oslavovať päťdesiatku, priateľom poslal pozvánku na oslavu, no tí sa zišli už na jeho kare. Na smrť nie je možné sa pripraviť...

Slová dopĺňa veľa dobových fotografií, ktoré fungujú ako prirodzená súčasť textu, nie až ako príloha v závere knihy, čo bolo podľa mňa plusom. Dielo je vlastne sprievodcom života Stana Radiča, mapuje najdôležitejšie udalosti v jeho osobnom, ale najmä v profesionálnom živote. Priestor dostali aj poznámky a komentáre manželky Ivety (bola premiérka SR) a dcéry Evy, no slúžili len na dokreslenie situácie, neboli nosnými textami. Rasťo Piško podal v knihe Stano Radič, majster nenápadnej pointy, krásny obraz človeka, priateľa, ktorého mal rád. Takto je potrebné knihu vnímať. Keď píše priateľ o priateľovi, vyzdvihne na ňom všetko dobré, čo sa dá. Pre mňa ako čitateľku a sociologičku to bola možnosť dozvedieť sa čosi o živote človeka, ktorý sa radšej nechal vyhodiť, ako by sa mal spreneveriť svojim zásadám.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Rasťo Piško
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 236
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: biografie
Čítané 686 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.