utorok, 25 jún 2013 20:41

Metafyzika trubíc

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Životopis. Opis ľudského života, príhod a príbehov, postojov a myšlienok. Ľudský život od narodenia po smrť. A čo takto životopis od narodenia do troch rokov? Lebo potom sa už nestalo nič.

V rodine belgického konzula v Japonsku sa narodí dieťa, je to tretí potomok konzula a jeho manželky a nekričí. Ba čo viac, nerozpráva. A čo je najzarážajúcejšie, nemá pohľad. Je to dieťa - trubica. Nakŕmia ho, ono potravu spracuje a vylúči. Pomerne bezstarostní rodičia nazvú svoje dievčatko Rastlinka. Z Rastlinky sa tešia, zdá sa im milá a nenáročná. To ešte netušia, že ich dieťa je Boh. Minimálne bude ich dieťa o svojej božskej podstate väčšinu svojho života skalopevne presvedčené.

„Boh pohľad nemal. Jeho jedinou starosťou bolo prehĺtanie a trávenie – priamy dôsledok: vylučovanie. Jedlo vždy rovnaké – nebolo dosť vzrušujúce na to, aby si ho všimol. Pitie malo ten istý štatút. Boh rozťahoval všetky otvory potrebné na to, aby ním mohla prechádzať pevná i tekutá potrava. Preto ho v tomto vývojom štádiu nazveme trubica. Pohľad je voľba. Ten, kto na niečo hľadí, vedome sa zameriava na jednu konkrétnu vec, a nevyhnutne tak zo svojej pozornosti vylučuje zvyšok zorného poľa. Práve preto je pohľad, ktorý je podstatou života, predovšetkým odmietnutím.“

Úvod knihy, až do skutočného zrodenia malého dievčatka, je ako vesmír pred Veľkým treskom. Neviete, čo môžete očakávať. Cítite veľké a pekné myšlienky. Stávate sa odborníkom na metafyziku. Snažíte sa uchopiť i pochopiť pojmy bytie, jestvovanie, život. Všetko hravou a jednoduchou formou. Až do chvíle veľkého tresku. Bum! Niečo sa stalo. Po dvoch rokoch a šiestich mesiacoch už Boh viac nie je trubicou, stal sa z neho vrieskajúci démon.

„Pochytil ho hnev a zúrivo sa rozkričal. Zmysel jeho kriku bol takýto: -Vy hýbete perami a vychádza z nich reč! Keď hýbem perami ja, vychádza z nich len zvuk! To je neznesiteľne nespravodlivé. Budem revať, až kým sa zvuky nezmenia na slová!“

V okamihu, keď už rodičia strácajú s malým vrieskajúcim démonom posledné zvyšky nervov, sa na scéne objaví babička s belgickou čokoládou. Nahnevaný Boh skúsi čokoládovú slasť a uvedomí si sám seba.

„Rozkoš stúpa Bohu do hlavy, trhá mu mozog a zostáva po nej hlas, ktorý Boh doteraz nikdy nepočul. – To som ja! To ja žijem! Ja hovorím! A tak som sa narodila – vo veku dva a pol roka, vo februári 1970, v kansaiských horách, v dedine Šukugava, pred zrakom mojej starej mamy z otcovej strany a z milosti bielej čokolády“

Odkedy sa dievčatko – Boh skutočne narodí, čitateľ je každou stránkou uchvátený jej prenikavým intelektom, vtipom a nevšednými úvahami. Čo stránkou! Každou vetou. Hlavná postava, dva a pol ročné dievčatko, presvedčené o vlastnej božskosti, objavuje svet. V Japonsku sú deti, ktoré ešte nezačali chodiť do škôlky veľmi opatrované a vážené. To ju len presvedčí o tom, že je naozaj Bohom. Bohom a samozrejme, Japonkou. Obľúbite si ju a chceli by ste sledovať jej život dlhšie, nielen do jej troch rokov. Lenže...

„A potom, potom sa už nestalo nič.“

Aj v tomto príbehu autorka naráža na kultúrne rozdiely medzi Západom a Východom, tak očividné a pritom tak prekvapivé, keď na ne človek narazí v bežných situáciách. Útla knižka prekvapuje nápadom, čistým štýlom a peknými myšlienkami.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Amélie Nothomb
  • Národnosť: belgická
  • Knihu vydalo: Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT
  • Počet strán: 112
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2004
  • Žáner: novela
Čítané 1919 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.