sobota, 13 február 2016 09:18

Hotel Ritz

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Píše sa rok 1898 a dvere luxusného hotela Ritz v Paríži sú otvorené dokorán spoločenskej smotánke celého sveta. Kľučky si podávajú umelci, politici i ľudia, ktorí píšu dejiny.

Nestáva sa často, že hlavnou postavou knihy nie je človek, ale nehnuteľnosť. V knihe Tilar J. Mazzeovej s názvom Hotel Ritz je jasné ešte skôr, ako človek otvorí knihu, kto tu bude mať hlavné slovo. Nečakajte však klasický strhujúci príbeh. Hádam to ani nie je možné, keďže „rozprávačom“ je neživá vec, len nemo dokumentujúca neskutočné udalosti odohrávajúce sa v jej útrobách. Množstvo poznámok „pod čiarou“, viac ako 400, dokazuje hodnovernosť napísaného a dôkladnú prípravu autorky pri práci na tomto diele.

„Rozprávačom“ príbehu je hotel

„Do jídelen majestátního hotelu jako kdyby nedoléhaly válečné lsti a zrady, přinejmenším zdánlivě. Němečtí důstojníci během okupace odkládali uniformy a často zde mluvili francouzsky. Pařížané, kteří s nimi stolovali, si osvojovali pózu pečlivé neutrality, aby se nemuseli vzdát svých potěšení. Nad obědy se v kruhu návrhářů, průmyslníků, diplomatu a politiků rodila ekonomika spolupráce.“

Luxusný parížsky hotel bol od svojho postavenia symbolom luxusu a prepychu a ako taký bol centrom stretávania sa ľudí z vyššej spoločenskej vrstvy. Niektoré osobností v ňom prežili len pár dní, no boli i takí, pre ktorých sa hotel Ritz stal doslova druhým domovom. K najznámejším klientom hotela patrili štátnik Winston Churchill, módna ikona Coco Chanel, maliar Pablo Picasso, spisovateľ Ernest Hemingway – a to som vybrala len tie najznámejšie mená. V histórii hotela sa však autorka zamerala na obdobie okupácie Paríža počas druhej svetovej vojny, predovšetkým na posledné mesiace tohto obdobia.

Winston Churchill, Coco Chanel, Picasso, Ernest Hemingway...

V júni 1940 utiekli z hlavného mesta Francúzska pred obavou z nemeckej okupácie 2 milióny ľudí. Po uvážlivom rozhodnutí nechali majitelia hotel Ritz otvorený, hoci si boli vedomí toho, že po obsadení budú ich hlavnými hosťami Nemci. Hotel si však zachoval neutralitu. Bol otvorený všetkým. Aj keď v diele dominuje dráma druhej svetovej vojny v prvej línii a čiastočne odhaľuje zákulisné politické a strategické rozhodnutia, čitateľov poteší i niekoľko pikantných historiek.

„Pod vnější fasádou nicméně vše nebylo tak vznešené a neutrální. Hotel Ritz byl válečným kotlem špionáže. Někteří zaměstnanci v kuchyních provozovali nebezpečnou síť odporu, která pašovala informace z hlavního města. Další ukrývali v tajných prostorách mezi střešními trámy uprchlíky.“

Vedeli ste napríklad, že generál nemeckého letectva, Herman Göring, ktorý sa počas francúzskej okupácie usídlil v cisárskom apartmáne hotela, bol závislý na ópiu, miloval diamanty a kožušiny? Alebo že Ernest Hemingway ukradol svojej vtedajšej manželke Marthe poverenie časopisu Collier, pre ktorý ona písala, aby sa dostal do vojnovej Európy ako reportér? Nuž a kým to ona vyriešila a trčala doma v Amerike, on si už namotával ďalšiu manželku...

Manželky jedných boli milenkami iných

Manželky jedných boli milenkami iných, muži si vymieňali manželky a milenky s priateľmi i so sokmi. Občas o tom vedeli, občas nie, morálka však vo vtedajšej tzv. vyššej spoločnosti nikoho netrápila. Dôležitá bola noblesa a postavenie. Aj preto bolo napríklad Hemingwayovým prvoradým cieľom v čase, keď do Paríža vstupovali spojenecké jednotky, aby ho oslobodili spod nacistickej okupácie, dostať sa ako prvý Američan do hotela Ritz a doslova ho oslobodiť od Nemcov. Do hotela však ešte skôr ako jeho skupina, dorazili britskí spojenci, takže Hemnigway mohol Ritz oslobodiť tak akurát od nich.

„Paříž se stala legendou, k níž se svět ohlížel jako ke krásnému symbolu jedinečného okamžiku, který utvářel osud Evropy. Tento okamžik však pomíjel.“

Aj keď v znalosti histórii pokrivkávate, dielo Hotel Ritz od Tilar J. Mazzeovej je výborným sprievodcom nedávnymi európskymi dejinami. Učebnicu histórie síce nenahradí, no obsahuje mnoho faktov a rozhodne sa nedá čítať ako ľahká literatúra. Je to skôr literatúra faktu, hoci jej čítanie uľahčujú už spomínané „pikošky“. Dreyfusova aféra, operácia Valkýra, vylodenie pri Normandii, utajená sieť odporu – to všetko vám bude po prečítaní knihy hovoriť omnoho viac ako pred ňou. Pre mňa to bolo rozhodne zaujímavé čítanie, hoci som nevedela, že kniha bude mať práve takúto formu. Veľa som sa z nej dozvedela, chvíľami som sa usmievala, chvíľami bola zdesená. Človeku nič ľudské nie je cudzie...

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Tilar J. Mazzeová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Metafora
  • Počet strán: 230
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: biografie
Čítané 702 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.