sobota, 06 február 2016 19:58

Katastrofa slovenských Židov

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Zatiaľ čo meno sira Nicholasa Wintona alebo Oskara Schindlera registruje takmer každý človek v spojení so záchranou židovských životov počas druhej svetovej vojny, meno Arona Grünhuta nezainteresovaný človek bez záujmu obíde – robí však veľkú chybu. Bratislavský rodák sa totiž zaslúžil o záchranu viac ako 1 300 Židov nielen z nášho územia, ale aj z dnešných maďarských a rakúskych oblastí.

Významný bratislavský obchodník a vysoký predstaviteľ ortodoxnej židovskej obce dávno po vojnových rokoch spísal svoje pamäti – ako výpoveď človeka, ktorý sa nedokázal zmieriť s trpkým zánikom židovstva v meste, ktoré až do konca života považoval za svoj domov, hoci na Slovensku po emigrácii už nežil ani on, ani nikto z jeho rodiny a známych.

Aron Grünhut nám ponúka pohľad na spomínané udalosti zo strany bratislavských Židov, ktorí sami neboli jednotní v otázkach vlastnej záchrany a ďalšej budúcnosti židovskej obce. Z toho dôvodu je Aron zatrpknutý, nechápe ľahostajnosť a predovšetkým ľudskú zadubenosť, ktorá aj v časoch vážneho ohrozenia života zohráva veľkú úlohu a práve „vďaka“ nej prišlo o život mnoho nevinných ľudí úplne zbytočne. Otvorene kritizuje Palestínsky úrad – tvrdohlavosť jeho predstaviteľov znemožnila odchod tisíckam prenasledovaných z okupovanej Európy.

Výpoveď človeka, ktorý sa nedokázal zmieriť so zánikom židovstva v Bratislave.

„Pomáhal som krajine pri budovaní hospodárstva, založil som exportnú firmu. (...) Ale po pätnástich rokoch činnosti, počas ktorých som zabezpečil chlieb stovkám rodín a štátu priniesol milióny v devízach, zoštátnili aj moju firmu.
Druhým úderom osudu, s ktorým som sa nikdy celkom nevyrovnal, bola smrť jedného z mojich synov, ktorý padol v boji o Izrael.
To bolo asi tak všetko, čo som si vyslúžil...
Časy prenasledovania, boj, obetavosť – všetko bolo zabudnuté.“

Aron vo svojich spomienkach deklaruje, že sa rozhodol zvečniť záchranné akcie bratislavskej ortodoxnej židovskej obce tak, ako sa reálne stali (nie tak, ako ich pokrivene a nepravdivo opisujú v knihách niektorí jeho odporcovia), aby si ľudstvo navždy zapamätalo, aký dosah malo riešenie židovskej otázky v Bratislave. Píše vecne, faktograficky, drží sa reálií, nezveličuje, nefabuluje a čo vás možno ešte viac osloví – nesnaží sa zo seba a svojich priateľov robiť superhrdinov. Evidentné zásluhy na záchrane tisícov nevinných nevníma ako svoj triumf, nechváli sa nimi, práve naopak, prezentuje ich ako svoju povinnosť, cíti, že zodpovednosť za celú židovskú obec leží (aj) na jeho pleciach. Citlivo vníma aj nevďak niektorých zachránených, ktorí mu navyše vyčítali, že ich vyhnal z rodiska a vlasti...

Evidentné zásluhy za záchranu životov prezentuje ako svoju povinnosť.

Aron často v nasadení svojho života alebo bezpečia svojej rodiny a blízkych, nehľadiac na únavu a vyčerpanosť či nervové vypätie a bez nároku na odpočinok, vybavuje aj nemožné, intervenuje, doslova sa prosí vyšším inštitúciám (nielen židovským a sionistickým), len aby sa mu podarilo legálne (keď už situácia začala byť kritická, tak, samozrejme, aj ilegálne) previezť Židov do Palestíny, a tým pádom ich ochrániť pred takmer istou smrťou v neľudských podmienkach vyhladzovacích táborov. Aj keď sa záchranné akcie vo veľkej miere vydarili, napriek tomu je zúfalý, že nedokázal pomôcť sirotám, nemocným a starým, ktorí boli bez varovania deportovaní.

„Weissmandl odcitoval zase výrok z Talmudu: Kto sa pre dobrú vec vystaví nebezpečenstvu, tomu stoja po boku anjeli strážni.“

Nebojuje pritom len so sebou samým, veľký zápas zvádza aj s príslušnými orgánmi, alebo niekoľkými jednotlivcami, pretože si nechcú pripustiť závažnosť situácie, obviňujú ho zo šírenia poplašných správ, označujú ho za panikára. Keď však dopadla kosa na kameň a neveriaci sa na neho obrátili so žiadosťou o pomoc – už sa nedalo nič robiť.

Arona vnímajú ako „panikára“, šíriteľa poplašných správ.

Myslím, že na záver by bolo vhodné dodať, že snaha a dobré skutky Arona Grünhuta napriek rôznym pochybovačom a zavádzajúcim informáciám zo strany prevažne jeho súčasníkov, neprajníkov, závistlivcov, alebo niektorých sionistických predstaviteľov nezostali nepovšimnuté. Dobrá vôľa Arona Grünhuta sa mu istým spôsobom vrátila. Za svoj zachránený život vďačí domovníkovi a údržbárovi v budove niekdajšej československej ambasády v Budapešti. Pán Emanuel Zima v kotolni okrem manželov Grünhutovcov ukrýval aj ďalších Židov a za svoju odvahu si vyslúžil vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi.

Udalosti súvisiace s holokaustom a vojnovým besnením sú stále aktuálne a rezonujú nielen v tých, čo toto tragické obdobie bezprostredne zažili. Aj keď sa človek považuje za tvora rozumného, zlyháva hlavne preto, že sa z chýb často nedokáže poučiť. Logickým dôsledkom tejto neschopnosti je neonacizmus a s ním ruka v ruke narastajúce rasistické prejavy.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Aron Grünhut
  • Národnosť: židovská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 288
  • Dátum vydania: štvrtok, 15 október 2015
  • Žáner: biografie
Čítané 978 krát
Viac z tejto kategórie: « Vtedy v Bratislave Hotel Ritz »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.