piatok, 05 február 2016 14:23

Vtedy v Bratislave

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vtedy v Bratislave je jedna z najdôležitejších kníh, ktoré u nás za posledné roky vyšli. Je to ten príbeh, ktorý vám vytvorí zimomriavky a na ktorý budete myslieť ešte dlho po tom, ako otočíte poslednú stranu.

Všetci vieme, že pred rokom 1989 u nás vládol komunistický režim. Tu sa však naša zhoda vo vedomostiach končí. Veľa ľudí na to zlé zabudlo a radšej spomína na to dobré, mnohí (ako napríklad ja) sa narodili po Nežnej revolúcii, a tak život a udalosti z doby nedávnej môžu súdiť len z druhej ruky. Práve tu plní Vtedy v Bratislave svoju úlohu dokonale.

O problematike socialistického spôsobu vládnutia vo východnej Európe bolo natočených množstvo dokumentov a odborná literatúra vo vysokom čísle publikácií tiež nezaostáva. Nič z toho vás však nepripraví na to, čo vás čaká, keď sa ponoríte do príbehu tejto rodiny. Žo Langerová totiž vnáša do politiky ľudský rozmer. Jej spomienky majú nesmierne silnú výpovednú hodnotu.

Žo Langerová vnáša do politiky ľudský rozmer. 

Počas celej doby, čo som mohla zdieľať jej osud, som sa cítila nesmierne vďačná za to, že pani Langerová našla odvahu zverejniť svoje „dobrodružstvá“ a nevyspytateľné cesty života.

„Rozprávali sme sa dosť aj o Bohu, a to tak negatívne, až sme boli niekedy z toho samy vystrašené – predstav si, čo ak predsa len existuje a počúva?!“

Kto vlastne je táto dáma usmievajúca sa na vás z prebalu knihy? Žofia (skrátene Žo) bola maďarská Židovka, žijúca v predvojnovej Bratislave. Cez korešpondenčný kurz sa zoznámila s Oskarom, až naivne oddaným socialistom, ktorý ju neváhal zasvätiť do ideológie, podľa ktorej o niekoľko rokov fungoval skoro celý svet. Žo, zahľadená skôr do jeho úsmevu, ako jeho politických názorov, ochotne načúvala. Začala si formovať vlastný názor, slepo veriac svojmu manželovi. Keď sa však nad Bratislavou začali sťahovať vojnové mračná, mladý manželský pár emigroval do Ameriky. Dozvedáme sa, ako si postupne od nuly začali budovať nový život, ako Žo bojovala s jazykovou bariérou či výčitkami, že opustila svoju rodinu, ktorá skončila v plynových komorách. Po skončení druhej svetovej vojny, prišiel jej manželovi dopis, kde ho strana vyzývala na návrat do vlasti, aby pomohol budovať socializmus. Oskar Langer sa po návrate do Československa čoskoro vypracuje na vplyvné miesto a rodina aj s malou dcérou sa má celkom dobre. Žo už však tuší, že nie je všetko tak, ako sa to každý deň opisuje v novinách a rozhodne sa jej nepozdáva, že deťom je za vzor dávaný chlapec, ktorý udal vlastného otca.

Žo už však tuší, že nie je všetko tak, ako sa to každý deň opisuje v novinách

„Keď som mala pätnásť rokov, pochopila som, že moja generácia, všetky naše myšlienky a viny, celý náš osud bol poznačený a ovplyvnený faktom, že sme sa narodili za vojny.“

Čistky v 50. rokoch sa naplno rozbehli. Langerovcom začnú pred očami miznúť priatelia, a ako sami hovoria, dobrí komunisti. Nikto nechápe, ale nik sa neodváži prehovoriť nahlas. Rad príde aj na Oskara. Žofiin manžel je zatknutý. Rozbieha sa tak kolotoč absurdných udalostí. Byrokracia a tajná polícia sú všade, systém je tak dokonale premyslený, že si občas hovoríte, či to Žo neopísala z Orwella.

Bohužiaľ, to tak nie je. Ako niekto, kto sa narodil po udalostiach roku 1989, si len ťažko môžem predstaviť všetko, čím si ľudia vo vtedajšej dobe museli prejsť. Sieť špiónov a agentov bola tak dôkladná, že všetci boli podrobnejšie monitorovaní ako v dnešnej dobe, plnej najnovších technológií. Vykonštruované obvinenia, súdy a vypočúvania na vás dýchnu mrazom. Odobratie bytu a majetku bolo len to najmenej zo všetkých útrap, ktoré si Žo so svojimi dvoma dcérami musela preskákať po tom, čo jej manžel strávil desiatky rokov vo väzení, stále neochvejne veriac v komunistický režim.

„Ak by sme teraz urobili knihu s výstrižkami z vlastných novín, čo by obsahovali? Opovrhovanie zdravým rozumom čitateľov, prázdne fráze, výzvy na nenávisť a zastrašovanie, hlúpe protirečenia a lži, lži, lži.“

Otvorená spoveď pani Langerovej vás chytí za srdce.

Žo Langerová bola až doteraz pre mňa neznáma osoba. A práve tento fakt vypovedá mnoho. To, že o nedávnych osudoch našich predkov vieme tak málo, je alarmujúce. Vtedy v Bratislave by malo byť zaradené medzi povinnú literatúru a každý študent by mal nájsť úryvky z tejto knihy v učebnici dejepisu, aby vďaka tomuto silnému príbehu pochopil dobu, tak vzdialenú dnešnému svetu. Knihu odporúčam každému, kto sa chce oboznámiť, či si azda pripomenúť, nie až tak dávnu históriu našej republiky. Predsa len je to naša spoločná minulosť a mali by sme si ju vážiť, aby sa podobné chyby v budúcnosti neopakovali.

Otvorená spoveď pani Langerovej vás chytí za srdce. Napriek polenám, ktoré jej režim hádzal pod nohy, sa na stránkach len ťažko stretnete so zatrpknutosťou. Na celý kolobeh udalostí sa Žo pozerá s nadhľadom a s ironickým humorom, ktoré dodávajú príbehu toľko potrebné a neodolateľné čaro.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Žo Langerová
  • Národnosť: maďarská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 352
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: biografie
Čítané 697 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.