štvrtok, 20 jún 2013 20:32

Svitanie nad púšťou

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

Po medzinárodne úspešnom trháku Púštny kvet a skôr faktograficky ladenej knižke Deti púšte sa s Waris stretávame opäť. Je Svitanie nad púšťou iba spôsobom, ako vyžmýkať zo svojej slávy čo najviac peňazí, alebo mala autorka potrebu opäť sa s nami podeliť o časť svojho života? Možné sú oba varianty. Isté však je, že Waris sa na pár dní vracia do Somálska a chce nám o tom porozprávať.

Waris dočasne opúšťa svojho syna a vydáva sa s bratom Mohamedom na cestu do svojej rodnej krajiny. Má po krk materialistického sveta, v ktorom strávila posledných dvadsať rokov svojho života, a teší sa na to, že konečne uvidí svojich rodičov. Aspoň na chvíľu zabúda na New York – mesto, kde ľudia mrhajú potravinami, neustále sa za niečím naháňajú a zabúdajú na krásy každodenného života. Do popredia sa však tlačí obava z toho, či ju Somálsko príjme aj potom, čo sa verejne pustila do boja proti ženskej obriezke.

„Znechutene som sa vrátila do bytu. Ako zvyčajne bol špinavý a neuprataný. Drez bol plný riadu a škatúľ od jedla a na kuchynskom stole ležal veľký kus nedojedenej pizze. Neznášam takéto plytvanie jedlom. Keď som bola dieťa, nemali sme čo jesť a nejedávali sme každý deň.“

Po dlhej ceste plnej nástrah Waris opäť vkročí na slnkom rozohriatu zem. Nájde svojich rodičov, zisťuje, že má súrodencov, o ktorých ani netušila, a hľadí do očí Somálsku, ktoré sa tak, ako ona, za ten čas zmenilo. Len nie spôsobom, akým by si Waris želala. Prebiehajúce boje spôsobili, že Somálsko už nie je tak bezpečné, ako si ho z detstva pamätá. No na druhej strane si všetky svoje zvyky a tradície úzkostlivo chráni. Tie dobré aj zlé.

Podradné postavenie ženy v spoločnosti, spanie na zemi, spätosť človeka s prírodou, rodinná súdržnosť, nezvyčajné africké pokrmy a túžba podeliť sa aj o to posledné, čo máte. Aj toto na vás čaká, ak Svitanie nad púšťou otvoríte. Mnohokrát som sa nad skutočnosťami v knihe musela pousmiať, no o malú chvíľu bol smiech negovaný, pretože som na vlastnej koži pocítila Warisin smútok. Osem dní strávených s matkou, s chorým otcom a v prostredí, ktoré vám v ďalekom New Yorku tak veľmi chýba, je hrozne málo.

„Zhodila z chrbta drevo na oheň a spýtala sa Núr, čo kúpila na suku. Niekedy tam niet čo kúpiť, aj keď máte peniaze. V to ráno nemali nijaké mäso. Zvyčajne visí na klinci odretá koza alebo ovca na dôkaz, že ju správne zabili. Predavač opráši muchy a odreže vám kus mäsa, ktorý si vyberiete – rebierko, pliecko alebo stehno.“

Myslím, že nik z nás by si to s Waris nechcel vymeniť. V milovanom Somálsku síce cíti vôňu domoviny, no za ten čas si priveľmi zvykla na „vymoženosti“ západného sveta. Zubná kefka a pasta, tečúca čistá voda, možnosť obedovať s mužmi v jednej miestnosti a chodenie po ulici bez toho, aby bola zahalená. A hoci jej New York prináša väčšiu slobodu, stále si nevie privyknúť na život bez pálivého slnka, chladivého dažďa a vône piesku.

Nech bol dôvod vzniku tejto knihy akýkoľvek, Waris sa opäť podarilo niečo pozoruhodné. Ukázala nám dve úplne protipólne strany nášho sveta. Alebo to už ani nie je jeden svet? Dve miesta, z ktorých jedno uznávalo duchovné hodnoty a druhé sa orientovalo na materiálnu stránku, sa mne zdali príliš vzdialené na to, aby sa nachádzali na jednej a tej istej planéte.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Waris Dirieová
  • Národnosť: somálska
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 191
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: biografia
Čítané 1924 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.