Vytlačiť túto stránku
piatok, 11 december 2015 09:23

Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Jón Gnarr chcel zmeniť svet. Minimálne krajinu, v ktorej žil. Island. Založil stranu, kandidoval s ňou do volieb a stal sa starostom hlavného mesta, Reykjavíku. Sen, ktorí snívajú mnohí politici vo svojich vlastných štátoch, sa v jeho prípade stal skutočnosťou.

Jón Gnarr v knihe Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet s humorom, odstupom a zároveň s hrdosťou predstavuje čitateľom Island. Krajinu so špecifickými vlastnosťami a záľubami obyvateľov, pre ktorých je úplne prirodzené byť nahými. Súčasťou ich kultúry sú totiž plavárne a sauny takmer na každom rohu, a keďže v nich sa za nikoho a nič nemôžu schovať, túto schopnosť si preniesli aj do verejného života. Transparentnosť sáun poznačila ich charaktery, nič neskrývajú, všetko je možné vidieť. V dobrom slova zmysle.

Pre Islanďanov je nahota prirodzená

Jón sa narodil rodičom nečakane, boli už starší a okolie ho ako dieťa považovalo za zaostalého. Napriek tomu, že v dvoch rokoch rozprával a bol nezastaviteľný. Bol taký živý a energický, že pomerne veľa času strávil na úrazovej chirurgii.

„Musí človek veciam totálne porozumieť, aby sa na nich mohol podieľať? Musí byť človek vedcom, keď ho zaujíma veda? Musí vedieť všetko o prírode, keď ju chce obdivovať? No práve. S politikou to nie je inak.“

Bavilo ho čítanie, škola však nie. Aj preto v nej nikdy nedosahoval dobré výsledky. V ranej puberte ho oslovil punk a anarchia, objavil humor, komédiu, začal sa venovať stand upom. Jón Gnarr bol herec a komik. A taxikár. Humor a smiech sa pokúsil vniesť aj do širšieho spoločenského života, nielen na javiská a televízne obrazovky.

Humor a smiech sa pokúsil vniesť do politiky

Po islandskej kríze s nehnuteľnosťami, bankovým sektorom, po absolútnom prepade dôvery v politických lídrov, výmene strán vo vedení štátu, tzv. hrncovej revolúcii a stále žiadnej zmene v prospech občanov, sa rozhodol vstúpiť do politiky. Založil stranu, ktorú nazval Najlepšia strana. Recesia alebo fakt? Celú svoju predvolebnú kampaň, logá, rozhovory, webovú stránku a všetko ostatné, postavil na absurdnosti a výsmechu z tradičných, ale nič nehovoriacich kampaniach politikov, strán a hnutí. Tam, kde bolo kvantum sľubov, sľuboval on ešte viac. Demagógom ponúkal demagógiu, naivným naivitu. Ľudia však, podľa všetkého, pochopili zmysel tých jeho absurdností. Medzi tézami jeho strany sa napríklad ocitla aj táto:

„Mestské autobusy: žiaci, študenti a zdravotne postihnutí jazdia zadarmo! Sľubujeme oslobodenie od poplatkov v oveľa väčšej miere než ktorákoľvek iná strana, pretože sa vôbec nebudeme snažiť tento sľub naplniť.“

Človek pri čítaní stanov veru nevie, čo myslí vážne a čo je žart. Najlepšia strana vyhrala voľby a on sa stal starostom. V knihe Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet sa Jón Gnarr úprimne priznáva, ako veľmi mnohým veciam nerozumel. Že bol nepripravený a dezorientovaný. Nehrá sa na supermana, ktorý všetko vie a všetko hravo zvládne. Bol len anarchistom, ktorému sa nepáčil existujúci systém, tak sa ho pokúsil zmeniť. Nič viac, nič menej. Samého ho prekvapilo, ako ich Najlepšia strana oslovila voličov. Ponúkol niečo, čo nik iný. Úprimnosť a čestnosť, nie frázy a plané sľuby. Snažil sa robiť tak, aby to bolo v prospech Reykjavíku a jeho obyvateľov.

Bol anarchistom, ktorému sa nepáčil existujúci systém, preto sa ho pokúsil zmeniť.

Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet je neuveriteľná kniha. Keby to bola fikcia, veľmi by ma pobavila. Ono je to však realita. Teda bola, pretože Jón Gnarr bol starostom hlavného mesta Islandu 4 roky a potom sa rozhodol z politiky odísť. Keby boli politici ako on, aspoň nejakí, určite by politika zaujímala viac ľudí. Najmä mladých, ktorí majú dnes pocit, že to celé aj tak nemá zmysel. Nikomu neveria a vlastne majú pravdu. Sú to všetko otrepané frázy, opakujúce sa tváre meniace tričká či kabáty, bez výrazného pozitívneho vplyvu na životy bežných ľudí. Viac humoru v politike, nie výsmechu či irónie, ale skutočnej radosti, by urobilo aj v tejto oblasti nepochybne zázrak.

„Až keď sa zmysel pre humor presadí ako dôležitá, všeobecne uznávaná charakterová vlastnosť, začnú ľudia na zemeguli lepšie spolunažívať. Zistia, že život je príliš krátky, aby sa hnevali a bojovali so sebou alebo s druhými.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jón Gnarr
  • Národnosť: islandská
  • Knihu vydalo: Artforum
  • Počet strán: 177
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: biografie
Čítané 672 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová