sobota, 21 november 2015 16:22

Vynález krídiel

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Sarah vyrastá na začiatku 19. storočia v americkom meste Charleston, kde v tom čase otrokárstvo prekvitalo. Na 11-te narodeniny dostane živý darček. Nie psa, papagája či škrečka. Dostane človeka. Svoju vlastnú otrokyňu.

Sarah Grimkéová nie je v duchovnom zmysle dieťaťom svojich rodičov. Má síce iba 11 rokov, no otrokárstvo sa jej z duše protiví. Darček, čiernu slúžku Hetty, nazývanú aj Hŕstka, ktorá je od nej len o rok mladšia, odmietne prijať. Dar sa pokúsi mame vrátiť, a to pred celou spoločnosťou, ktorá je na oslavu jej narodenín pozvaná. Je z toho takmer spoločenský škandál. Ale len takmer. Matka ju donúti napísať všetkým hosťom ospravedlňujúci list za svoje nevhodné správanie. A či chce, alebo nie, je majiteľkou človeka.

či chce, alebo nie, je majiteľkou človeka

Sarah pochádza z vyššej spoločenskej vrstvy, je jednou z desiatich súrodencov a s celou rodinou býva vo veľkolepom charlestonskom dome. Vlastniť otrokov je v ich spoločenskej triede prirodzené, majú ich doma niekoľko. Na prácu v záhrade, v kuchyni, v stajni a po dosiahnutí veku 11 rokov má každý aj svojho súkromného otroka. Hoci sa to Sarah nepáči, je primladá na to, aby dokázala čokoľvek zmeniť. Človek tak vlastne zisťuje, že i ona sama je v podstate otrokom, len v inej podobe.

„Bola som čudné dievča so svojimi buričskými názormi, nenásytným intelektom a smiešnym výzorom, občas prskajúc ako kôň hryzúci zubadlo – všetko vlastnosti u žien nemilé. Bola som na najlepšej ceste stať sa rodinným páriom a bála som sa vyhostenia z rodiny. Toho som sa bála najviac zo všetkého.“

Sarah a Hŕstka si k sebe nájdu cestu a stanú sa z nich priateľky. Tak veľmi, ako je to možné, vzhľadom na fakt, že to obe musia skrývať. Avšak i v ich priateľstve existujú bariéry, ktoré obe mimovoľne akceptujú. Sarah sa pokúsi vrátiť Hŕstku rodičom ešte niekoľkokrát, skúsi jej dať slobodu svojím písomným vyhlásením a keď sa jej pri tom všetkom rodičia a súrodenci len vysmejú, nájde iný spôsob, ako svoju otrokyňu oslobodiť. Naučí ju čítať. Gramotnosť černochov je však zákonom zakázaná, obe dievčatá vedia, že sa pohybujú na tenkom ľade. A stane sa nevyhnutné – praskne to. Obe sú potrestané. Každá inak, každá však na vlastnej koži pocíti nespravodlivosť existujúceho systému, v ktorom jeden človek môže byť vlastníkom iných ľudí a tým im upiera podstatu ľudskosti. Stanovené tresty Sarah i Hŕstku navždy zmenia, a to majú jedna 12 a druhá 11 rokov.

Nájde iný spôsob, ako svoju otrokyňu oslobodiť. Naučí ju čítať

„,Už nijaké posedenia pri latinčine. Nebudeš ňou písať, hovoriť, ani si ju skladať v hlave. Rozumieš?´
Dvihla som ruky dlaňami hore až po hlavu, dala som sa do polohy úpenlivej prosebníčky. ,... Otec, prosím ťa... p-prosím, neber mi knihy, to neznesiem.´
,Knihy ti netreba, Sarah.´“

Sarah nájde zmysel života v novonarodenej sestre Nine a láska k nej ju vzdiali aj od Hŕstky. Napokon však skúsi zapadnúť do spoločnosti, pre ktorú bola vychovaná. Dospievaním sa medzi nimi vytráca blízkosť. Pred Sarah sa črtá jediná budúcnosť – nájsť si manžela, vydať sa, rodiť deti. Je to pre ňu bezútešná budúcnosť, v ktorej nikdy nebude slobodná, nebude môcť realizovať svoje sny. Vzdelávanie je pre ženy zakázané. Hŕstka je však na tom omnoho horšie, jej osudom je navždy byť otrokyňou bez šance na zmenu. Rovnako žiadna nádej na slobodu, i keď v jej prípade je to existenciálna sloboda. Ich životy sa od seba čoraz viac vzďaľujú, hoci stále bývajú pod jednou strechou.
Sarah však svoje radikálne anti-otrokárske názory nezmení ani vekom, rodina sa jej obracia chrbtom. Jediná, kto ju chápe, je Nina. Neschopnosť žiť v neľudskej spoločnosti, pretože práve tak vníma Sarah otrokárstvo, ju prinúti odísť od rodiny a hľadať svoj svet inde. Nina dospievaním preberá názory staršej sestry, obe sa spoločne napokon stanú bojovníčkami za emancipáciu otrokov a rasovú rovnosť, ako aj rovnosť pohlaví.

Sarah sa stane bojovníčkou za oslobodenie otrokov.

„Otrok mal byť ako Duch Svätý – nevidieť ho, nepočuť ho, ale vždy prichystaný priskočiť.“

Kniha Sue Monk Kiddovej Vynález krídiel je inšpirovaná skutočnými postavami. Sestry Grimkéové začiatkom 19. storočia naozaj existovali a v prvej polovici daného storočia sa stali akýmisi veľvyslankyňami a splnomocnenkyňami inštitúcie, ktorá bojovala za oslobodenie černochov. Patria tiež medzi najvýznamnejšie americké feministické mysliteľky, hoci v tej dobe bolo nemožné, aby sa ženy vzdelávali, aby prednášali na verejnosti či poučovali mužov. Sarah a Nina riskovali pohŕdanie spoločnosťou, verejné odsúdenie aj vyobcovanie z cirkvi a pevne si stáli za svojím presvedčením. Práve aj vďaka ženám ako ony sa podarilo zrušiť koncept otroctva.
Vynález krídiel je výborne napísanou knihou o takom období ľudských dejín, za ktoré sa môžeme len hanbiť. Napriek opisovaným smutným skutočnostiam sa kniha číta dobre, navyše sa autorka s reálnymi faktami pohrala a z Hŕstky urobila rozprávačku rovnocennú Sarah. V knihe sú striedavo rozprávané kapitoly raz z pohľadu jednej, potom z pohľadu druhej. Čitateľ, ktorý po tomto zmysluplnom románe siahne, má šancu vytvoriť si plastickejší obraz o postavách, o príbehu i o dobe.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Sue Monk Kiddová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 431
  • Dátum vydania: piatok, 29 máj 2015
  • Žáner: biografie
Čítané 925 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Expedície 1973 - 1982 Nie som taká »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.