sobota, 14 november 2015 15:53

Edith Piaf - Bez lásky nejsme nic

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

Americký sen vo francúzskom podaní? Z ulice sa dostala na svetové pódiá a stala sa hviezdou. Edith však za dverami svojej izby plakávala, bola opustená, smutná a chorá. Tento príbeh by mal každý poznať nie preto, že je doteraz najznámejšou šansoniérkou, ale preto, aby ste videli, koľko bolesti dokáže jedna žena uniesť...

Recenzie píšem ihneď po dočítaní knihy, aby boli emócie z nej prenesené na papier čo najčerstvejšie. Pri tomto diele sa mi to nepodarilo a ja som sa k nej dostala zhruba po týždni. Prelistovala som si pár strán a na moje počudovanie, srdce mi zviera rovnako ako v čase čítania. Opäť som v špinavých francúzskych uličkách, ktorými sa prepletajú opustené detské nôžky malej žienky s veľkým hlasom. Opäť s ňou zažívam všetky milostné splanutia i pády, plač, šialené pracovné tempo, operácie, upadnutia do kómy...

Pekne po poriadku. Na to, aby ste poznali francúzsku ikonu Edith Piaf, byť milovníkmi šansónu naozaj nemusíte. Edith Gassion bola drobná žienka, ktorá merala len 147 cm, zomrela v 47 rokoch a vtedy vážila okolo 30 kg. Narodila sa pouličnej speváčke, ktorá jej opateru zverila do rúk svojej matke, ktorá sa o ňu tiež poriadne nestarala. Neskôr bývala u tety, ktorá bola majiteľkou domu s prostitútkami. Pohadzovali si ju ako horúci zemiak, nikto jej nevenoval dostatočnú pozornosť, málo lásky a povrchné vzťahy, ktoré okolo seba videla, sa na nej evidentne podpísali. Po čase ju prišiel „vyslobodiť“ jej otec, ktorého však opúšťa vo veku 14 rokov a začína sa potulovať so svojou kamarátkou. Spievala na ulici, zarábala pár drobných a tu niekde sa začala písať história jej kariéry. Čo mi však stále vírilo v hlave bolo, že dospela skoro... príliš skoro.

Milostné splanutia i pády, plač, šialené pracovné tempo, operácie, upadnutia do kómy...

„,Měla jsem hlad a byla mi zima´, vzpomínala. ,Byla jsem ale naprosto svobodná. Nemusela jsem vstávat, nemusela jsem jít spát, mohla jsem se opít, kdy se mi zachtělo, mohla jsem snít a doufat.´“

Edith Piaf – Bez lásky nejsme nic je perfektne chronologicky a najmä realisticky spracovaná biografia. Jean-Dominique Brierre nepostavil knihu na senzáciách, ktoré sa o speváčke tradovali. Mnohé lákadlá dokonca spochybňoval, a ak ich nemal potvrdené, dal čitateľovi jasne najavo, že to môžu byť rozprávky. To na biografiách veľmi oceňujem, podanie reálneho príbehu. Žiadne rozprávky, žiadne zbytočné pózy. Táto reálnosť mala však občas i negatívny dopad. Najmä v úvode bolo príliš veľa rokov a príliš veľa francúzskych názvov, ktoré som musela preskakovať. Preto, ak si občas zívnete, oceňte autorovu snahu o čo najreálnejšie popísanie skutočností opierajúcich sa o fakty. Vďaka tejto snahe je kniha členená do jednotlivých kapitol, v ktorých sa dozviete aj o vzniku pseudonymu Piaf – Vrabček.

No a čo kapitola, to nový chlap. Fú. Nie, Edith nebola radodajka a nestriedala chlapov zo zábavy. Ona len cítila neuveriteľný deficit lásky a mala abnormálny strach zo samoty. Keď jej dôverník odišiel na dva týždne na dovolenku, vedel, že to nevydrží bez blízkeho človeka a keď sa vráti, bude nahradený. Stalo sa. Edith bola dokonca aj vydatá, popri manželovi mala i milenca, no a keď sa obaja vrátili do Francúzska a ona zostala v Amerike na koncertnom turné, našla si tretieho muža. Nemorálne? Možno. No najmä zúfalé a smutné...

Cítila neuveriteľný deficit lásky a mala abnormálny strach zo samoty...

„To k ní se upínají zraky párů v těsném objetí, které ještě dokážou milovat, trpět a umírat. Schválně se podívejte na tu malou ženu, jejíž ruce připomínají nožky ještěrky šplhající po zřícené zdi, pohleďte na to její napoleonské čelo a oči slepce, jemuž se navrátil zrak. Jak bude zpívat? Jak ze své drobné hrudi vyprostí tak působivé noční nářky?“

Mnohí jej život závideli. Lesk, sláva, trblietka a zlato v hrdle ju vystrelili do hudobníckych nebies. No táto ikona nevedela, kedy prestať. Šialené pracovné tempo, ktoré si nasadila, ju postupne zabíjalo. Jeden z jej manažérov (povedané súčasnou terminológiou) to po dvoch týždňoch vzdal. Aké to bolo asi pracovné tempo, keď nevydržal ťahať viac ako dva týždne? Odpoveď je skrytá v slove nonstop. Deň noc, Edith tvorila, spievala, nahrávala, vystupovala. K svojmu životu potrebovala hudbu a lásku. Bez stavu zamilovanosti nevedela tvoriť, bez hudby nevedela milovať. A napriek tomu, že bola prototypom škaredej ženy, umenie zvádzať a očariť mužov svojou charizmou mala dokonale zvládnuté. Všetky jej vzťahy boli nesmierne čudné, označované tzv. Pygmaliónskym efektom. Našla si chlapa s potenciálom, do ktorého sa zbláznila, a potom mu pomohla vybudovať kariéru. V čase, keď už láska nebola iskrivá a kariéra bola vytvorená (trvalo to približne 1,5 roka), Edith svoje romániky ukončovala, nakoľko jej úloha spasiteľky skončila. Kvôli jej vnímaniu vzťahov si nedokázala vybudovať stabilný milostný vzťah, napriek tomu, že po ňom tak veľmi túžila.

„Muži jí v mládí tolik ublížili... Podle mého názoru se jim mstila tím, že je sváděla, často ty nejpohlednější a nejmocnější... Kompenzovala si tím všechno, co si musela vytrpět. Ale nebyla tím posedlá. Jsem přesvědčený, že to nebyla šťastná žena... Občas, to když sváděla nějakého mužského, byla šťastná. Zažívala svých čtrnást dní radosti!“

nedokázala si vybudovať stabilný milostný vzťah, napriek tomu, že po ňom tak veľmi túžila

Vravíte si, prečo nebola šťastná, keď mala tak veľa peňazí a mohla si kúpiť všetko na svete? Táto útla speváčka však nebola materiálne založená. Žila síce vo veľkom dome, no ten bol prázdny. V strede obývačky sa nachádzalo len jedno veľké piano. Ak si pozvala na večeru priateľov,  jej služobníctvo sa postaralo o to, aby sťahováci priviezli všetok nábytok a hostia sa cítili príjemne. Po ich odchode prikázala speváčka všetko odniesť preč.

Mohla by som napísať rozsiahly traktát o jej živote a o pocitoch, ktorými bol prešpikovaný každý jeden jej deň. Počnúc niekoľkonásobnými haváriami v aute, črevnou oklúziou, upadnutím do hepatickej kómy, silným reumatizmom a končiac podávaním morfia. Táto osoba, ktorá ležala na lôžku a dostávala krvné tranfúzie, o 10 minút rozdávala ľuďom na pódiu pôžitok zo spevu. Prečo to robila? Pretože zaplatili za lístok, tvrdila... Neviem povedať, či mala šťastný život, viem však, že bol nabitý rôznorodými emóciami a napriek početným fyzickým a emocionálnym bolestiam, ho prežila naplno.

O žene, vyznačujúcej sa minimálnymi gestami, no s hlasom, ktorý všetkých prikoval do stoličky, si musíte prečítať a utvoriť názor sami.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jean-Dominique Brierre
  • Národnosť: francúzska
  • Knihu vydalo: Metafora
  • Počet strán: 230
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: biografie
  • Poznámka: Originál Édith Piaf: Sans amour on n´est rien vyšiel v roku 2013.
Čítané 1186 krát
Viac z tejto kategórie: « Zatykač Expedície 1973 - 1982 »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.