štvrtok, 29 október 2015 19:30

Dáma v zlatom

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Gustav Klimt patrí k najvýznamnejším secesným maliarom. Jeho diela v čase vzniku vzhľadom na kontroverznosť vyvolávali vášnivé polemiky popredných akademikov – považovali ich za obscénne a nechutné. Dáma v zlatom je príbehom jedného z jeho najslávnejších diel – Portrét Adely Blochovej-Bauerovej.

Viedeň, prelom 19. a 20. storočia. Na umeleckej scéne sa objavuje výrazný talent – Gustav Klimt. Nekonvenčný maliar, ktorého diela na nás pôsobia erotizujúco, živelne, poburujúco, mysticky i výbušne. Okrem zákaziek pre viedenský dvor (prijatých rozporuplne, čím sa zaslúžil o rozpoltenosť vtedajšej rakúskej spoločnosti), krajinomalieb, kresieb, výjavov z mytológie, tvoria značnú časť jeho tvorby portréty. Klimt v týchto portrétoch akoby odhaľoval skutočnú podstatu portrétovaných osôb, a to podobným spôsobom, akým Freud odhaľoval zákutia ľudskej psychiky. Môžeme sa len domnievať, či týmto Klimt svoje modelky oslavoval a umožňoval im tak prežívať komplexnosť emócií a sexuality, alebo tieto ženy jednoducho len zneužíval.

Len jedinú ženu portrétoval dvakrát. Adele Blochovú-Bauerovú. Netradičnú, umelecky založenú dámu, mecenášku umenia, múzu svojej doby. Adele svojimi intelektuálnymi názormi a podporou umelcov spolu s inými rovnako zmýšľajúcimi dámami pomáhala na svet viedenskému modernizmu. Dodnes sa vedú dohady, aký vzťah medzi sebou Klimt a Adele mali, keďže z viacerých náznakov vyplýva, že mohli byť milencami. To však pre samotný osud Klimtovho diela nie je podstatné.

Klimt mal v domácnostiach viedenských Židov silné zázemie.

Anne-Marie O´Connorová vo svojom diele Dáma v zlatom nepredstavuje len famóznu tvorbu Gustava Klimta, život jeho múzy Adely Blochovej-Bauerovej, ale venuje sa aj portrétom iných bohatých a významných židovských Viedenčaniek, ktoré Klimt navždy zvečnil vo svojich dielach a sleduje ich osudy v kontexte pohnutých udalostí 30. a 40. rokoch 20. storočia. Klimt nebol Žid, ale v domácnostiach viedenských Židov mal silné zázemie. Väčšina z nich nebola ortodoxná či nejakým spôsobom upätá, dokonca uzatvárali prospešné zmiešané manželstvá (mnohým sa to v rokoch tvrdého fašizmu vypomstilo). Považovali sa za silnú časť viedenskej smotánky. Tvorbu Gustava Klimta podporovali, bol akoby ich chránencom. Dávali mu portrétovať členov svojej rodiny, pretože v tej dobe bolo veľkou poctou vlastniť Klimtovo dielo.

„Za tými obrazmi sa skrýva veľmi dôležitá rodinná história. Luise vždy tvrdila, že za tým musela byť veľká láska. A veľká vášeň. Alebo bolo tabu o tom hovoriť. To sú jej slová. Som si istá, že práve preto Adele chcela, aby tie obrazy zostali v múzeu, pretože je tam spojenie. Čo sa im nepodarilo za života, to má zostať navždy v mysliach divákov. Aby ju a Klimta vždy videli spolu. Navždy.“

Autorka sa snaží o nestranné videnie, ale často sa jej stáva, že skĺzava k subjektívnemu hodnoteniu. Mne, ako čitateľovi, to vôbec neprekážalo, pretože som sa s jej názorom stotožňovala. Ako sa kniha prehupne do druhej polovice, my sa v čase posunieme o niekoľko rokov neskôr, prejdeme anšlusom, zoznámime sa s niekoľkými generáciami potomkov portrétovaných osôb, spoznáme ich vlastný boj s tzv. národnými socialistami počas temných rokov 2. svetovej vojny, odhalíme ich neveselé osudy, útek, emigráciu, boj o vlastnú dôstojnosť a holý život.

Rakúsko po mnohých rokoch prepadnú démoni minulosti.

Anne-Marie O´Connorová pozorne sleduje reštitučný proces rodiny Márie Altmannovej (netere slávnej Adely) a následné súdne spory a pokúša sa to celé dať dohromady a vytvoriť pre nás komplexný obraz. V knihe rekapituluje celú tvorbu Gustava Klimta a keďže je takmer na každej druhej strane reč o nejakom jeho diele, vytkla by som, že väčšina nie je zobrazená. A pokiaľ je, tak len v podobe malého čiernobieleho obrázku. Určite by knihe pomohla pekná farebná obrazová príloha. Keďže chýba, bude sa vám stávať, že pri čítaní budete odbiehať a vyhľadávať si Klimtove obrazy v jeho online zbierkach. Narazíme na veľké množstvo postáv, známych i menej známych a prepletené rodinné vzťahy nám môžu spôsobiť zmätky. Autorka preto do publikácie mohla zaradiť okrem rodokmeňu rodiny Blochovcov-Bauerovcov, aj vysvetlenie alebo popisky k ostatným osobám, ktoré sa v príbehu vyskytnú. Určite by to robilo čítanie kontinuálnejším a nepôsobilo by to na niektorých miestach zmätočne.

„Možno už nikto nedokáže, či ,rakúska Mona Lisa´ patrila Viedni, alebo potomkom stvoriteľov potupenej kultúry, vyhnaným do exilu; či Adele predstavuje iskrivé ašpirácie Viedne z prelomu storočia – alebo popretie všetkého, čo Viedni prepožičiavalo žiaru a lesk. Adelin život predstavoval triumf židovskej asimilácie, no jej portrét sa stal pamiatkou jej tragického zlyhania. Adele symbolizovala jeden z najúchvatnejších okamihov svojej doby, no súčasne aj jednu z najväčších lúpeží v dejinách. Všetkého, čo sa stratilo, keď jednu ženu a celý jej národ zbavili identity, dôstojnosti a životov.“

Adele a jej portrét sú symbolom histórie národa.

Autorka je novinárkou, čo sa odzrkadľuje aj na faktografickom štýle, akým je Dáma v zlatom písaná. Čítanie však bude plynulé, chvíľami napínavé, dozviete sa o súkromnom živote mnohých známych osôb vtedajšej Viedne, spoznáte ich zvyky, ale i kultúru života. Prekvapí vás, ako sa Rakúsko vyrovnávalo s vojnovým vyčíňaním, ako sa správalo k potomkom ľudí, ktorých spolupráca Rakúska s Treťou ríšou vyhnala do lágrov, do vyhnanstiev alebo emigrovania do inej krajiny. Dáma v zlatom vám jednoznačne má čo povedať, aj keď práve nie ste kunsthistorici alebo laickí obdivovatelia umenia. Len vás možno fascinujú diela, za ktorými hľadáte aj osudy ľudí, stojacich pri ich zrode.

Klimtova a Adelina Viedeň bola dobou, kedy Viedeň nemala iba výrazný kultúrny vplyv, ale spolu s Freudom bola aj jej podvedomím. Všetko má pôvod vo Viedni. Zlatý portrét je jej symbolom – je v ňom všetko. Doba i spoločenské postavenie vysokej židovskej buržoázie. Adele Blochová-Bauerová v tejto osobitnej dobe hrala veľkú úlohu. Ona a jej portrét sú symbolom histórie národa, prestížou Viedne. Pretože ak nemáte symbol, pripomínajúci vám istú éru, všetci na ňu zabudnú.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Anne-Marie O´Connorová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Premedia
  • Počet strán: 464
  • Dátum vydania: pondelok, 03 august 2015
  • Žáner: biografie
  • Poznámka: Týmto príbehom bol inšpirovaný aj film s rovnomenným názvom, v hlavnej úlohe s Helen Mirren.
Čítané 2265 krát
Viac z tejto kategórie: « Zmrzlinová kráľovná Bossypants »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.