piatok, 18 september 2015 12:22

The Day the Country Died

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Zlí, nebezpeční, špinaví a agresívni punkeri s reťazami rozbíjajúci výklady a zazerajúci po okoloidúcich. Poznáme ich z osemdesiatkových filmov ako Policajná akadémia. Tieto filmy neklamú. Ale zamlčujú časť pravdy o vtedajšej punkovej subkultúre. Ak chcete poznať celú pravdu, prelúskajte si toto vyčerpávajúce dielo od Iana Glaspera.

Osemdesiate roky. Thatcherovská Veľká Británia. Prvá vlna punku je zažehnaná rozpadom kultových SEX PISTOLS a zapredaním sa THE CLASH. Za veľkou mlákou sa prebúdza vlna hardcore punku a v Anglicku už nejaký ten čas režú do strún anarcho-punkoví CRASS. A práve títo pajáci, CRASS, sú rozbuškou, ktorá vyvolá vlnu nemenej intenzívnu ako bola tá prvá, ale omnoho uvedomelejšiu, aktívnejšiu a cieľavedomejšiu. Pojem „anarchia“ už nie je iba frázou z chytľavého hitu Anarchy in the UK. Stal sa manifestom, politickým programom, jediným prípustným východiskom. Štyria otrhanci, žijúci na squate, inšpirujú a vedú celú jednu generáciu k tomu, aby mala politický názor a nebála sa ho použiť. Proti monarchii, proti autorite, nakoniec aj proti sebe.

„Tvrdí se, a nikoli bezdůvodne, že dvě nejvlivnější punkové kapely všech dob byly Sex Pistols a Crass. Ti první povzbudili znuděné puberťáky po celé zemi, aby zvedli zadky a založili si vlastní kapely, ti druzí jim pak dodali odvahu začít myslet sami za sebe... (Crass) dali podobu a cíl prchavé revoluci, kterou Pistols pouze naznačili... A tady už nešlo o nějaké běsnení proti imaginárnímu nepříteli... Tohle byla střelba na skutečné terče a jasně definované cíle...“

Teraz už išlo o skutočnú revolúciu zvnútra.

Punk bol zbavený nejednoznačnosti a povrchne anarchistickej rétoriky. Teraz už išlo o skutočnú revolúciu zvnútra. Podobne ako tomu bolo za éry hippies, ale agresívnejšie. Stále však v medziach pacifizmu. Sociálne vrstvy, z ktorých vzišli anarcho-punkoví revolucionári, boli rôznorodé, od ľudí žijúcich doslova na ulici po decká zo zabezpečených rodín očarených DIY prístupom a politickým posolstvom. Ako hovorí Colin Latter z kapely FLUX OF PINK INDIANS: „Bylo to něco naprosto jinýho. Poslouchal jsem tehdy obvyklý kapely, Deep Purple, Zeppelíny, Yes... Tyhle skupiny, ale punk měl takovou energii, byla to zbrusu nová věc. Navíc si vzpomínám, že v celým ročníku na mý škole jsme byli asi jen čtyři, komu se punk líbil, takže se k tomu přidalo další lákadlo – mít rád něco, co nikdo jinej rád nemá.“

Vplyv anarcho-punku zohral svoju úlohu aj v Československu...

Autor si dal za cieľ zmapovať celú britskú anarcho-punkovú scénu z rokov 1980 až 1984. A ak píšem celú, tak tým myslím naozaj celú. Každá z deviatich kapitol je venovaná inej časti Spojeného kráľovstva. Prierez sa začína severným a severovýchodným Londýnom a končí sa Írskom. Takmer na každej strane čitateľ nájde dobové fotografie, ktoré si len tak nevygoogli ani keby čo. Glasper vyspovedá jedného či viacerých pôvodných členov uvedených sedemdesiatich deviatich kapiel, a tak máme možnosť dozvedieť sa, kam sa myšlienkovo jednotliví členovia za tie roky posunuli, kvôli akým banalitám sa rozhádali a kto z nich bol iba pozér a kto skutočný anarchista. Pre niektorých menej znalých budú prekvapením kapely ako CHUMBAWUMBA, ktorú si väčšina asi pamätá z 90s diskoték vďaka hitu Thubtumper (ak ste náhodou v tých rokoch nedepkovali v detskej izbe s Nirvanou v slúchadlách).

Pri čítaní som mal pocit, že sedím niekde v rohu miestnosti a pozorujem autora, ako spovedá všetkých tých hudobníkov. Štýl, akým je kniha písaná, je veľmi uvoľnený, miestami až krčmový a plný slangových výrazov. Núka sa povedať, že taký punkový. Aspoň tak to pôsobí v tomto českom preklade. Ktovie, ako vyznieva anglický originál. Takisto je kniha veľmi prehľadná, čo pri čítaní umožňuje skoky z jednej kapitoly do druhej, ľubovoľne. Ale odporučil by som každému, aby predtým, než v knihe začne hopsať, určite začal s prvou kapitolou, ktorá sa venuje CRASS. Pretože bez toho by to bolo ako čítať knihu o počiatkoch vesmíru a vynechať kapitolu s Big Bangom.

Vplyv anarcho a hardcore-punku zohral svoju úlohu aj v Československu po páde železnej opony. K tomu sa v úvode vyjadrí aj samotný vydavateľ českého prekladu, Papagáj. Samozrejme, že tu sa podmienky pre anarcho-punk líšili od tých britských, ale jadro zostalo rovnaké.

ak má hudobník čo povedať, stačia mu aj tri akordy.

„Anarcho-punk čerpal sílu ze skutečného zla thatcherismu, z ekonomické krize a nukleární hrozby, která nad Británií visela jako pohřební rubáš, a nastartoval ve své generaci smýšlení, které později způsobilo opravdový pokrok v boji za práva lidí a zvířat.“

The Day the Country Died je voľným pokračovaním Glasperovej knihy Burning Britain, ktorá sa venuje prvej vlne anglického punku. Nezainteresovanému čitateľovi ponúkne možnosť pričuchnúť si ku svetu na kolene vytvorenej scény, inteligentnej opozície masovej kultúry a rýchlej muziky. Kto nemá hudobné ambície, možno v ňom kniha prebudí sympatie k tomuto hnutiu, ktoré tu je dodnes. Kto ich má, vzdá sa zbytočného bifľovania hudobnej náuky a uvedomí si, že ak má hudobník čo povedať, stačia mu aj tri akordy.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ian Glasper
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Papagájův hlasatel records
  • Počet strán: 478
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: biografie
  • Poznámka: Autor bol aj členom jednej zo spomínaných kapiel, a to Flux of Pink Indians.
Čítané 705 krát
Viac z tejto kategórie: « Intelektuálové Údolie víl »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.