utorok, 08 september 2015 11:12

Intelektuálové

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Vzhliadame k nim. Citujeme ich. Odvolávame sa na ich autoritu. V mladosti ich slepo nasledujeme, v pokročilom veku s nimi polemizujeme. Milujeme ich. Nenávidíme. Intelektuáli – proroci moderných dejín.

Paul Johnson nás zavedie do sveta protirečení a pokrytectva. Oddelí zrno od pliev tým, že každému preskúmanému intelektuálovi vzdá hold v oblasti, v ktorej sú jeho kompetencie nepopierateľné, a nekompromisne „debunkne“ všetko, čo malo radšej zostať nevyslovené. Johnson je katolícky novinár. Preto je jasné, že jeho stanovisko je kresťanské, čiže založené na dogmách, ktoré protirečia väčšine toho, čo inkriminovaní intelektuáli zastávajú. Vnímam to ako prednosť. Prečo? Pretože to znamená, že vie, na čom si stojí. A to sa o väčšine aktérov tejto „tragikomédie“ povedať nedá. Neznamená to však, že by čitateľovi podsúval vlastný svetonázor. Práve naopak. Jeho postup pri odhaľovaní temných zákutí životov i myšlienok velikánov našej doby je prísne logický. Pohľad na vec je triezvy a výsledok obdivuhodný.

„Snažil jsem se držet spíš faktů než pocitů, a pokud to bylo možné, vycházel jsem z prací, dopisů, deníků, pamětí a zaznamenaných projevů dotyčných výtečníků. Podrobnosti z jejich životů jsem čerpal z množství životopisů...“

...pre minulé storočia bol zvýšený výskyt obmedzených predsudkov typický.

Verím, že nikto nečakal, že by autor informácie čerpal zo vzduchu. Ale v poslednom čase mi kríži cestu toľko zavádzajúcej literatúry, dokonca historickej, že som autorovo vyhlásenie nemohol necitovať. A ešte dodám, že obrovský zoznam použitých zdrojov nájde čitateľ na posledných tridsiatich dvoch stranách knihy.

Takže, s kým sa tu čitateľ stretne? Ále... s nikým zvláštnym. Mihne sa tam iba nejaký Marx, Orwell, Rousseau, Tolstoj, Hemingway, Sartre a tak... No, ako to tu tak vymenovávam, mám chuť sa pustiť do čítania znova. Veď ako často človek natrafí na výrok azda najkontroverznejšieho intelektuála posledných storočí, Marxa, v ktorom o nemeckom filozofovi Ferdinandovi Lasallem vyhlasuje, že:

„Podľa tvaru hlavy a podľa typu vlasov pochádza z pokolenia černochov, ktorí sa pridali k Mojžišovi na úteku z Egypta (ibaže by sa jeho matka alebo stará mama zaplietla s nejakým negrom). Toto spojenie žida a Nemca na černošskom základe muselo vytvoriť miešanca, ktorý nemá obdoby.“

Wow. Áno, pre minulé storočia bol zvýšený výskyt obmedzených predsudkov typický. Ale predsa len, nezarazí vás, keď to nájdete čierne na bielom a uvedomíte si, že idey tohto človeka boli hnacím motorom jedného z najväčších sociálno-politických experimentov minulého storočia?

Napriek množstvu pikantných historiek, výrokov a odhalení, nie je táto kniha bulvárna.

Napriek množstvu pikantných historiek, výrokov a odhalení, nie je táto kniha bulvárna. Mnohé skúmané objekty z toho vyšli celkom dobre. Síce s odretými ušami, ale dobre. Napríklad George Orwell. Fanúšikom musí byť známa jeho životná etapa, kedy koketoval s komunistickou ideológiou. Nakoniec môžeme byť za ňu iba vďační, keďže bez nej by sme dnes asi neslintali nad veľdielami ako Zvieracia farma alebo 1984. Orwell z toho vyšiel asi najlepšie, pretože sa nesnažil nasilu objektivizovať svoje subjektívne názory. Teda aspoň tie najradikálnejšie nie. A to chápem ako odkaz celej knihy, ktorý by som do jednej vety vtesnal asi takto: násilná objektivizácia subjektívnych názorov vedie k tragédiám, totalite, neslobode a v neposlednom rade k pokrytectvu.

Človek je bytosť namyslená, a preto často podľahne predstave, že je odborníkom na všetko. V čase kríz a prehodnocovania morálnych stanovísk, rovnako ako to môžeme pozorovať aj dnes v našej spoločnosti, sa z odborníka na zámky stáva politológ, kulturológ, filozof, religionista atď., pričom kompetentnosť v danej oblasti zostáva otázkou kdesi v úzadí.

„S úpadkem moci církve v osmnáctém století se vynořil nový druh rádce, jenž zaplnil vzniklé vakuum a vydobyl si pozornost společnosti. Světský intelektuál mohl být deista, skeptik i ateista, a přes to přese všechno byl neméně odhodlán bližním vysvětlovat, jak si mají počínat, podobně jako kterýkoli papež nebo jiná církevní autorita.“

Násilná objektivizácia subjektívnych názorov vedie k totalite.

A tak sa z geniálneho spisovateľa Tolstého stáva duchovný, z obdivuhodného filozofa lingvistiky, Noama Chomského, politický radikál a v matematikovi Russellovi dozrie pocit autority v otázkach ľudskej prirodzenosti.

Z veľkej časti sme produktom spoločnosti a naše správanie je podmienené okolitým svetom. Ale ak zabudneme, alebo dokonca poprieme, že akokoľvek je naša spoločnosť šialená a systém nedokonalý, sme individuálne bytosti s možnosťou výberu, môžeme prílišným zovšeobecňovaním priviesť masy k hromadnej dezilúzii. Môžeme prispieť k destabilizácii spoločnosti a prinútiť ľudí, aby si marili životy v mene ideí, ktoré nikdy nebudú cennejšie než je holý život. Pravda nie je názor. Pravda je fakt, ktorý si nemôžeme vytvoriť. Môžeme ho iba prijať. Ak to neurobíme, chybujeme. A táto kniha nám môže pomôcť zorientovať sa v panteóne velikánov, ktorých nemáme právo súdiť, ale môžeme slobodne a zodpovedne vyhlásiť, že pochybili.

Táto kniha bude pútavým čítaním pre fanúšikov biografií, rovnako ako pre filozofických nadšencov. Na väčšinou zidealizované predstavy o známych mysliteľoch ponúka pohľad z druhej strany, čo je veľmi dôležité pri snahe vytvoriť si čo najobjektívnejší názor ohľadom ich téz, ale aj pre pochopenie ducha našej doby. A to nemôže byť na škodu nikdy a nikomu.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Paul Johnson
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Leda
  • Počet strán: 464
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: biografie
Čítané 808 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.