utorok, 07 júl 2015 17:10

Dívaj sa na hviezdy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

Čo sa musí odohrávať v srdci dvanásťročného dievčaťa, keď najkrajšie roky detstva trávi v strachu z každého ďalšieho dňa, na hrudi musí nosiť potupnú žltú hviezdu a čím ďalej, tým viac jej hrozí, že ju nacisti odvlečú do koncentračného tábora?

Holokaust je slovo, ktoré vzbudzuje hrôzu a zároveň aj úctu voči všetkým ľuďom, ktorí zomreli kvôli nacistickým predstavám o čistej rase. Pre malé dievča – Evu Weissovú však nebol len slovom, holokaust znamenal realitu života, ktorá jej celkom obrátila vesmír naruby.

Román Dívaj sa na hviezdy je spomienkovou knihou Evy Weissovej-Slonimovej, ktorej sa do pokožky na ruke navždy vpísali osvienčimské čísla väzňa koncentračného tábora. Spolu s rodinou mala šťastný život v Bratislave plný lásky a rodinnej súdržnosti. Žila vo veľkom dome priamo pri Prezidentskom paláci na Palisádach a jej otec bol váženým podnikateľom s textíliami. Všetko sa však zmenilo zo dňa na deň po príchode nacistov. Slovo Žid sa stalo nadávkou, bývalí kamaráti sa zrazu Eve otočili chrbtom a ľudia, ktorí sami seba označovali za slušných, jej nadávali a vyhadzovali ju z električky.

do pokožky na ruke sa jej navždy vpísali osvienčimské čísla

Každú minútu dňa sa rodina bála, že si po nich príde gestapo a odvedie ich dobytčími vagónmi do obávaného Osvienčimu. Kvôli bezpečnosti sa rodina rozdelila a stále mala pripravené úkryty v rôznych častiach mesta. Eva so svojou mladšou sestrou však nemali šťastie a ako malé nevinné deti sa dostali do koncentračného tábora, kde prežili dokonca aj besnenie obávaného doktora Mengele. Po skončení vojny si však vydýchnuť nemohli, na vlastnú päsť sa totiž museli dostať cez Poľsko a polku Slovenska späť domov.

Obdivuhodné a hlboké spomienky

Nie, toto nie je fikcia. Sú to reálne spomienky starej ženy na svoju ranú mladosť a na chvíle, ktoré navždy poznačili jej život. Eva Slonimová spomína na chvíle a momenty, ktoré jej pomohli prežiť veci, ktoré si my nevieme ani predstaviť. Je obdivuhodné, do akej hĺbky si táto staršia pani pamätala detaily. Opisovala nielen reálie a ťažké časy v Osvienčime, ale aj doma v Bratislave a sústredila sa aj na to, do akej miery všetky okolnosti ovplyvnili jej vieru v Boha. Dá sa v neho vôbec veriť, keď prežívate zverstvá na vlastnej koži? Silno veriaca Eva pod vplyvom okolností občas pochybovala...

odpustiť alebo zabudnúť sa nikdy nebude dať

Oscar Schwartz, ktorý autorke pomáhal s tvorbou románu, v úvode čitateľa oboznamuje s pohnútkami, kvôli ktorým dielo vzniklo. Eva Slonimová nemala túžbu zbohatnúť alebo vyrozprávaním spomienok uľaviť svojej duši. Priznáva, že odpustiť alebo zabudnúť sa nikdy nebude dať, chce však robiť osvetu o tom, čo bol holokaust, ako ovplyvňoval ľudí a že počty obetí nie sú len číslami, ale predstavujú milióny stratených životov, ktoré mali svoje sny, túžby a nechceli od tohto sveta nič iné, len pokojne žiť. V táboroch smrti zmizli mnohé rodiny, malé deti, dospelí, starí a mladí, ktorí by mali byť mementom toho, že takáto história sa už nesmie opakovať.

„Prvý týždeň po okupácii bol najhorší v mojom živote. Zdalo sa mi, že jeden večer som išla spať šťastná v bezpečí nášho domu na Palisádach, a na druhý deň som sa prebudila do zlého sna. V tom týždni zbili pres opapu, uväznili otecka a z mamičky sa stala celkom iná žena. V tom týždni mi skončilo detstvo. Raz a navždy som sa prestala dívať na svet nevinnými očami.“

Dievčenská nevinnosť zmiešaná s múdrosťou starej ženy

Knižka je písaná citlivo a miešajú sa v nej spomienky dvanásťročného dievčaťa a osemdesiatročnej dámy. Chronologicky sa tak ponoríte do udalostí od šťastných začiatkov až po návrat z koncentračného tábora. Aj napriek ťažkej atmosfére je z rozprávania malej Evy cítiť nádej a rodinnú lásku, ktorá jej pomohla prežiť najmä z psychickej stránky. Práve hviezdy z názvu boli tým, čo ju napriek diaľke spájalo s milovanými, o ktorých nemala žiadne správy.

oboznámite sa so zaujímavým osudom a uvedomíte si, že vy vlastne žiadne problémy nemáte

Vďaka útlosti a pútavosti rozprávania knihu prečítate rýchlo, oboznámite sa so zaujímavým osudom a uvedomíte si, že vy vlastne žiadne problémy nemáte. Obohatením sú aj vysvetlivky židovských sviatkov a všetkých cudzích slov opisujúcich reálie spomínané v texte, ktoré nájdete v závere knihy. Tie vám pomôžu orientovať sa v židovských zvyklostiach, ktoré autorka opisuje, navyše v publikácii nájdete aj historické fotografie, ktoré sa podarilo zachovať vďaka duchaprítomnosti Evinho otca. Ten najcennejšie dokumenty a spomienky zakopal v suteréne zhabaného domu. (Eva Weissová-Slonimová je dokonca aj na slávnej fotke detí z koncentračného tábora, ktorú urobili ruskí vojaci po oslobodení Osvienčimu.)

Nechcem si ani predstaviť, aké ťažké muselo byť vracať sa v pamäti na miesta utrpenia a smrti. Dívaj sa na hviezdy je možno jednou z mnohých kníh s podobnou tematikou, ale zároveň je aj jedinečnou. Čím viac takýchto príbehov sa ocitne na papieri, tým viac dôvodov budeme mať na to, aby sme si aspoň občas spomenuli na tých, ktorí zomreli oklamaní, ponížení a utrápení. Prečítajte si Spomienky dieťaťa, ktoré prežilo holokaust a oboznámte sa s históriou nielen v učebniciach dejepisu, ale aj na osudoch ľudí, ktorí ju tvorili.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Eva Slonimová
  • Národnosť: slovenská/austrálska
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 208
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: biografia
Čítané 1959 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Trojhlas Ja, Mária Antoinetta »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.