nedeľa, 05 máj 2013 20:21

Kapitán odešel na oběd a námořníci převzali velení

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

„Myslím, že ľudia, ktorí si píšu denníky a zapisujú si každú svoju myšlienku sú hlupáci. Ja to robím len preto, že mi to niekto poradil, takže ako vidíte, vlastne ani nie som nijako originálny hlupák. Písanie mi ale všetko uľahčuje. Proste tomu dávam voľný priebeh. Nech sa to kotúľa ako hovno z kopca.“

Ak si myslíte, že aj táto Bukowského kniha je plná alkoholu, fajčenia, sexu a nadávok, máte pravdu. No nie až tak celkom.

Kapitán odešel na oběd a námořníci převzali velení je zbierka denníkových zápiskov Charlesa Bukowského z obdobia rokov 1991 až 1993. Sedemdesiatjeden ročný autor tu nielen spomína na svoju búrlivú mladosť, ale aj filozofuje, hodnotí, bilancuje dnešný svet a píše o svojich každodenných, viac či menej zaujímavých zážitkoch. Píše a píše...

Sedemdesiatjeden ročný autor tu nielen spomína na svoju búrlivú mladosť, ale aj filozofuje, hodnotí, bilancuje dnešný svet.

„Svet sa zaobíde skôr bez literatúry než bez kanalizácie. A v niektorých krajinách nemajú ani jedno, ani druhé. Ja by som samozrejme žil radšej bez tej kanalizácie. Ale ja som chorý.“

Bukowski v knihe rozoberá svoj život sedemdesiatnika, jeho pravidelné návštevy dostihov, zoznamovanie sa s počítačmi, hovorí o zmysle svojho písania. S cynizmom jemu vlastným opovrhuje väčšinou ľudí a priznáva, že on nikdy nebol ako ostatní.

S cynizmom jemu vlastným opovrhuje väčšinou ľudí a priznáva, že on nikdy nebol ako ostatní.

Najčastejšie však hovorí o smrti. Tej svojej, ktorej sa vraj nebojí, len mu robí starosti, že nevie, kedy príde. Ja osobne si myslím, že psychológ by v jeho slovách určite videl skrytý strach z umierania, ktorý nechce priznať, možno ani len sám pred sebou. V skutočnosti zomrel necelý rok po tom, čo napísal poslednú kapitolu tejto knihy.

Psychológ by v jeho slovách určite videl skrytý strach z umierania, ktorý nechce priznať.

„Akoby som sedel vo väzení a počítal dni. A mne ich už veľa neostáva. Rovnaké tváre, rovnaké výhry. Niekedy mám pocit, že všetci hráme v nejakom filme. Vieme, čo hovoriť, kam ísť, ako sa správať, akurát tu nie je žiadna kamera. Ale nikdy sa z tohto filmu nedostaneme. A je to mizerný film.“

Ak máte radi Charlesa Bukowského a jeho typický štýl, pri tomto diele si prídete na svoje. Ak nie, tak to bude pre vás len jedno rozprávanie neurotického starca bez nejakej výraznej pointy, ktorý stále verí, že je iný ako ostatní. Ale aspoň sa pri tom miestami zasmejete.

„Rád sa dívam na svoje mačky, upokojuje ma to. Cítim sa s nimi dobre. Ale nepokúšajte sa ma zatvoriť do miestnosti plnej ľudí. To nikdy nerobte. Zvlášť nie počas sviatkov. To nerobte.“

Hoci býva Bukowski často zaraďovaný k bítnikom, on sám tieto prívlastky odmietal. Jeho najvýraznejšie diela boli z obdobia osemdesiatych rokov a dá sa povedať, že predbehli svoju dobu. Svojím obsahom i formou sa ani len nepribližovali k iným dielam tohto obdobia. Aktuálne a medzi mladými ľuďmi sú veľmi populárne aj dnes.

bukowski1

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Charles Bukowski
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Pragma
  • Počet strán: 135
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2001
  • Žáner: autobiografia
Čítané 1522 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.