nedeľa, 26 apríl 2015 17:04

Mé syny zničil heroin

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Poznáte kultovú hlášku zo seriálu South park „Drogy jsou špatné“? Nasledujúce slová vám potvrdia ich pravdivosť.

Román Mé syny zničil heroin je autentickým biografickým príbehom Elizabeth Burton-Phillipsovej, v ktorom Elizabeth, ako matka, bojuje s drogovou závislosťou svojich synov. Bojuje so synmi samotnými. A my od začiatku vieme, že jeden z nich svoj boj definitívne prehral. To nie je spoiler, na tomto fakte, smrti jedného z chlapcov, je celá kniha postavená. Rozprávanie začína pritom priam idylicky. Láska, manželstvo, deti. Najskôr dcéra, potom synovia dvojičky. Priemerná rodina zo strednej vrstvy, bez porúch a úplne normálna. Nič nepripraví mamu na to, čo sa môže stať.

Nič nepripraví mamu na to, čo sa môže stať.

„Uvnitř jsem sváděla citovou bitvu, láska k němu byla v konfliktu se vztekem. Zdravý rozum mi napovídal, že bych se měla zvednout a prostě odejít – ale já nemohla. Do srdce mě bodal zármutek.“

Drogová závislosť chlapcov začala skoro a spočiatku nevinne, v 12-tich prvou cigaretou. Scenár známy mnohým. Nikotínové cigarety však rýchlo vystriedali marihuanové, džús zasa pivo a jablčné víno. Kvôli Elizabethinej práci sa ona a jej tri deti v rizikovom pubertálnom veku presťahovali do iného mesta. To, čo spočiatku vyzeralo ako dobrý nápad pre všetkých, nová motivačnejšia práca pre mamu, lepšia škola pre súrodencov, bolo v konečnom dôsledku začiatkom konca. Synovia prišli o otcovskú autoritu a začali sa viac ulievať z vyučovania. Keď ich dokonca na týždeň vylúčili zo školy, pretože ich učitelia našli fajčiť trávu, rozhodli sa do školy viac nevrátiť a nezmaturovať. A mama Elizabeth bola príliš slabá na to, aby ich rozhodnutie dokázala zmeniť. Otec v tej chvíli v rodine už takmer nefiguroval. Chlapcov odvtedy zaujímalo jediné. Nie to, ako si nájdu prácu, to vôbec nie, ale len to, ako zoženú dosť peňazí na to, aby sa každý deň „skúrili“. V 18-tich začali žiť samostatne, bez akéhokoľvek dozoru rodičov. Občasné mamine návštevy už ich životný štýl nedokázali zastaviť. Lenže oni boli stále príliš mladí a naivní a partia, do ktorej sa dostali, ich začala využívať. Nasledovali klamstvá, krádeže a Nick so Simonom sa prepadali čoraz hlbšie. Niekoľkokrát sa pokúsili o nový začiatok, drog sa však zbaviť nedokázali, len zmiernili tempo, čím klamali nielen svoju matku, ale najmä sami seba. Boli v spoločenskej vrstve, kde drogy v rôznych formách brali takmer všetci, bolo pre nich normálne brať, nie nebrať...

Bolo pre nich normálne brať, nie nebrať...

„Skončili jsme lapeni v kruhu destrukce. Heroin totálně převzal kontrolu nad našimi životy. Většině dealerů, u kterých jsme nakonec pravidelně nakupovali, to bylo úplně jedno. Neměli jsme kontrolu vůbec nad ničím, zato heroin měl kompletní kontrolu nad námi.“

Rozprávanie matky sa strieda s rozprávaním syna Simona, neskôr aj Nicka. Celý príbeh tým dostáva dynamiku, pretože sa na jednu a tú istú vec dívame dvojakými očami. Očami matky, ktorá verí, že synovia sú z toho vonku a zároveň očami synov, ktorí riešia len to, ako zohnať peniaze na drogy a ako to ututlať pred mamou. Jej materskú lásku a dôveru využívali obaja synovia na to, aby z nej vyťahovali ďalšie a ďalšie prachy a aby za nich platila dlhy. Výhovorku, prečo je to tak, si našli vždy. Vzniknutá závislosť na stále silnejších drogách a napokon na heroíne zmenila ich charaktery. Deprimujúco preto vyznieva snaha matky, ktorá sa zo všetkých síl a s celou svojou láskou snaží synom pomôcť, aj keď vlastne nevie ako.

„Tím, že jsem je neustále vytahovala z průšvihů, které si nadělali sami, jsem jim jen umožňovala pokračovat v užívání drog.“

Deprimujúco vyznieva snaha matky, ktorá sa zo všetkých síl a s celou svojou láskou snaží synom pomôcť.

Pre mňa bol celý ten príbeh strašný, nepochopiteľný, nepredstaviteľný. Myslím, že nik, kto niečo také neprežije sám, to nedokáže pochopiť. Ešte aj neskutočne silné puto medzi bratmi – dvojčatami je v tomto prípade skôr na ich škodu, pretože sa nedokážu potiahnuť tým správnym smerom, ale naopak. Slzy sú preto pri tejto knihe samozrejmosťou.
Román Mé syny zničil heroin začala Elizabeth písať 6 mesiacov po smrti syna Nicka. Viedlo ju k tomu najmä to, že v čase, keď bojovala so závislosťou svojich detí, mala pocit, že je s týmto problémom na svete sama. Nemal jej kto pomôcť, kto poradiť. Dnes je to už asi inak. No kniha je výborným čítaním pre široké spektrum čitateľov. Pre mladých, aby si dávali na seba pozor, a aby si uvedomili, že naozaj nemusia skúsiť všetko. A pre rodičov, aby sa vedeli zorientovať, keď zistia, že s ich deťmi asi nie je všetko v úplnom poriadku.

„Všem rodičům bych chtěla poradit jednu věc. Nemyslete si, že jenom proto, že své děti milujete, znáte jejich chování natolik dobře, abyste mohli mýt jistotu, že neberou drogy.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Elizabeth Burton-Phillipsová
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Jota
  • Počet strán: 264
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: biografie
Čítané 1471 krát
Viac z tejto kategórie: « Stratené Svedectvá a spomienky »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.