Vytlačiť túto stránku
sobota, 21 marec 2015 15:45

Tanec s nepriateľom

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

Poznáte to... Žijete si svoj pokojný život s milujúcou rodinou a vysnívanou prácou. Stačí však náhoda a všetko, v čo ste doposiaľ verili, sa vám zosype ako domček z karát. Spod kôpky sa vynorí mrazivý dych minulosti... To sa stalo aj Paulovi Glaserovi. V jeho prípade bol tou náhodou obyčajný kufrík s menom „Glaser“, ktorý objavil počas návštevy koncentračného tábora Osvienčim – Brezinka.

Hoci kníh, biografií, rozprávaní či denníkových záznamov o zachránených väzňoch, utečencoch, tých, ktorí prežili, ale aj tých, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch, je vskutku neúrekom, Tanec s nepriateľom nám ponúka pohľad na vojnové a povojnové obdobie cez iné, podstatne širšie spektrum udalostí.

Opätovná zrada spôsobila fatálne následky.

Roosje Glaser, hrdinka tohto skutočného príbehu, bola neobyčajnou ženou s neobyčajným životom. Na svoju dobu bola Roosje pokrokovo zmýšľajúca žena, ktorá si nepotrpela na konvencie, s liberálnym postojom k viere (nebola ortodoxnou židovkou), vláde, ale aj k vzťahom s mužmi. Od malička zbožňovala tanec a hudbu, preto si otvorila tanečnú školu, kde pôsobila ako renomovaná a vyhľadávaná učiteľka tanca. Roosjen úspech i pôvod však boli tŕňom v oku jej exmanžela Lea, pretože preňho predstavovala v tanečnej oblasti konkurenciu. Z toho dôvodu ju udal ako Židovku. Aj napriek tomu, že sa jej z tohto problému podarilo v relatívne krátkom čase vyviaznuť so zdravou kožou, opätovná zrada jej ďalšieho milenca spôsobila fatálne následky. Pre ňu, aj pre jej rodičov. Roosje sa tak dostáva cez dva zberné tábory na transport až do Osvienčimu, kde strávi tri a pol roka. A prežije.

„Rozdiel medzi dňom a nocou je obrovský. V noci spím a som ďaleko od ostnatého drôtu, kriku a mŕtvych. Ráno znova prichádza obluda, ktorá sa mi zahryzla do hrdla a ktorej sa neviem zbaviť.“

Tanec s nepriateľom je román dvoch rovín. Prvú predstavuje rozprávanie príbehu Roosje Glaser, autorovej tety, v podobe denníkových záznamov a jej osobnej korešpondencie. Druhú rovinu tvorí samotné rozprávanie autora. Vysvetľuje okolnosti odhalenia starostlivo ukrývaného rodinného tajomstva o jeho židovských koreňoch a vojnovej minulosti svojej rodiny. Paulovi táto skutočnosť nedá pokoj a začne cieľavedomé pátranie po svojich predkoch. Kufrík, nájdený v Osvienčime, ho len utvrdí v jeho presvedčení.

Mňa teda nedostanú...

Paul Glaser nám nielen predostiera životný príbeh svojej tety, ale súčasne odkrýva osudy ľudí, ktorí v jej príbehu vystupujú. Zároveň nám dopovie aj osud samotnej Roosje. V knihe nájdeme množstvo fotografií Roosje z mladosti, z predvojnového, vojnového a povojnového obdobia, prepisy Roosjiných listov nielen z táborov, ale aj na úrady, kde sa domáhala spravodlivosti a odškodnenia, básní a piesní, zložených v ťažkých podmienkach.

„Keďže je nutné židovskú otázku vyriešiť, ľudia nedbajú, že sa podnikli potrebné kroky. (...) Aj keď sedím teraz bez rozsudku vo väzení za svoje ,zločiny´, nie je to zvláštne. Práve naopak, dokonale to vypovedá o súčasnej holandskej spoločnosti a zmýšľaní mnohých občanov.“

Napriek tomu, že spracováva veľmi smutnú problematiku, Roosje sa vo svojich textoch vyhýba patetickým, smutným, rozcíteným, depresívnym rečiam. Samozrejme, že prežité utrpenie v nej zanechalo stopy, ale stále je plná optimizmu, entuziazmu a chuti do života. To vám na nej bude sympatické pomaly na každej strane. Vôbec si nepripúšťala možnosť, že by zahynula či už od hladu, vyčerpania, alebo v plynovej komore. Vždy si verila a vždy sa jej podarilo uniknúť najhoršiemu. Niekedy na to využila peniaze, známosti, inokedy klamstvo, mužov. Všetko robila v duchu svojho hesla: „mňa teda nedostanú“. A nedostali ju. Jasné, že veľakrát mala poriadnu dávku šťastia.

Čo ma na Roosje skutočne zarážalo, bolo jej ľahkovážne správanie. Akoby si ani neuvedomovala váhu nebezpečenstva, ktoré na ňu číha v rôznych podobách takmer na každom kroku. Dávidovu hviezdu mala na svojom oblečení len jeden jediný raz, a to vtedy, keď sa musela dostaviť na výsluch. Voľne sa pohybovala, nedbala na obmedzenia v súvislosti so zákazom činností pre svoj pôvod, chodila na miesta, ktoré boli pre židov zakázané. Dôkazom toho je aj fotografia, na ktorej sa Roosje usmieva po boku nemeckého dôstojníka a nad nimi sa vypína nápis: „Židom vstup zakázaný!“ Aj takýmto spôsobom sa snažila uniknúť pred realitou. Nikdy neklesala na duchu a vždy dokázala začať odznova.

Akoby si neuvedomovala váhu nebezpečenstva, ktoré na ňu číhalo...

„Uvedomím si, že holokaust, hoci sa čím ďalej, tým viac vytráca do úzadia, stále zostáva veľkým bremenom na pleciach tých, ktorí prežili, ako aj ich detí. Keď sa nad tým človek zamyslí, je to logické. (...) Krik či mlčanie, oboje vyznieva na pozadí holokaustu rovnako.“

Dovolím si tvrdiť, že aj keby neprežila útrapy v lágroch, prenasledovanie kvôli svojej národnosti, jej životný príbeh by bol veľmi zaujímavý. Roosje sa zaujímavým spôsobom vyrovnávala so svojou minulosťou. Všetky tábory, kde bola väznená, neskôr navštívila. Vo svojom novom domove mala dokonca na stene ostnatý drôt z Osvienčimu. Na Nemcov po vojne nezanevrela, pretože jej ublížili menej ako jej blízki ľudia a vlasť. Aj preto sa po vojne už do Holandska nevrátila.

Tanec s nepriateľom je kniha, po akej sa oplatí siahnuť. Zo začiatku sa možno budete strácať, pretože obe dejové roviny sa prelínajú, navyše dej postupuje v rýchlom slede, po čase vás však chytí za srdce.

17_jaar_pasfoto_tante_roosje-275-815-600-80_0.jpg

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Paul Glaser
  • Národnosť: holandská
  • Knihu vydalo: Motýľ
  • Počet strán: 304
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: biografie
Čítané 2158 krát

Súvisiace položky (podľa značky)