Vytlačiť túto stránku
utorok, 24 február 2015 19:39

Básnik mora a hôr - Eugen Vesnin

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ak nepoznáte Eugena Vesnina a ani Ignáca Zelenku, treba to rýchlo napraviť. Nie je to len jeden z najznámejších a najkrajších básnikov 20. storočia, ale hlavne zaujímavý a veľmi vzdelaný človek, ktorý sa ako jeden z mála Slovákov uplatnil vo Vatikáne, dokonca ako riaditeľ jedného oddelenia apoštolskej knižnice. A to s troma doktorátmi vyštudovanými v zahraničí.

Eugen Vesnin, vlastným menom Ignác Zelenka, je bezpochyby zaujímavá osobnosť. V tejto básnickej zbierke nám nebudú predstavené len jeho verše, ale aj podrobný životopis, významné medzníky v živote a aj analýza či krátka interpretácia jeho tvorby.

„Vesmíru večný vládca daj mi aj dnes radosť z nerastov, rastlín, zo živočíchov zo všetkých ľudí na svete“

Knižka sa začína celkom podrobným Zelenkovým životopisom. Editorom, ktorý nám popisuje autorov život, interpretuje jeho tvorbu a sprevádza nás knihou, je František Michalovič. Popisom osobnosti a životných rozhodnutí Zelenku nám odkrýva motivácie, aj tie skryté, ktoré potom básnik a spisovateľ prejavuje vo svojej tvorbe. Do kratšieho beletrizovaného životopisu vkladá František Michalovič úryvky Zelenkových básní. Nimi demonštruje, že situácie v básnikovom živote ho naozaj silno ovplyvnili v tvorbe.

V celku je však poézia tohto výnimočného a rozhodne zaujímavého človeka akoby presvietená slnečnou žiarou, ktorá jej dodáva ľudské teplo, pochopenie, vitalitu a energiu.

Zelenka bol veľmi vzdelaný muž, ktorý počas svojho života získal vo Vatikáne tri doktoráty. Takisto ho ako mnohých iných umelcov jeho doby postihla druhá svetová vojna a komunizmus, kvôli ktorému sa už nikdy nemohol vrátiť na Slovensko. Nepustili ho ani na pohreb matky. Napriek tomu na svoju rodnú vlasť nezanevrel. Naopak. Miloval ju celou dušou, s jej prírodou a ľuďmi, ktorým pomáhal, ako len vedel. Všetkým, ktorí zo Slovenska odišli za lepším životom a prácou do Ameriky či Kanady, výrazne vypomáhal. Keď nevedel pomôcť materiálne, pomohol duchovne a založil časopis pre Slovákov v Amerike, aby títo ľudia prostredníctvom jeho básní a kníh nezabudli na to, odkiaľ pochádzajú.

V knihe sa dozvieme všetko o jeho vedeckej, editorskej a inej literárnej činnosti, živote vo Vatikáne, aj o jeho študentských časoch.

„Podoba tvoja je zvodná, no klamlivá.“

Po úvode v podobe krátkeho beletrizovaného životopisu s úryvkami už máme o Zelenkovi akú-takú predstavu, a tak sa môžeme lepšie ponoriť do jeho tvorby. František Michalovič knihu rozdelil na kapitoly. Každá jedna obsahuje krátky komentár a súbor básní ako ukážka zo Zelenkovej tvorby. Komentár slúži čitateľovi pre lepšie pochopenie a uvedomenie si súvislostí medzi básnikovým životom a jeho dielom. Tieto kapitoly sa venujú rôznym tematikám, ktorým sa Zelenka vo svojej poézii zaoberal, a nesú príznačné názvy, napríklad Láska k prírode, horám a moru, Láska k vlasti, k rodnej dedinke a drahým či Láska k žene. Ako je z názvov kapitol zrejmé, zaoberal sa napríklad témami slovenskej prírody, dediny a ľudu, témou vlastenectva, lásky bolestivej, ale aj romantickej či až rozprávkovej, no najkrajšie rozvinutá a citlivá je téma slovenskej ženy, odchodu do cudziny do sveta.

Zelenkova poézia je veľmi jemná, no na druhej strane plná optimizmu, chuti do života a lásky k celému svetu, aj keď je často nespravodlivý a krutý. To si Zelenka veľmi dobre uvedomuje. Nakoniec, nespravodlivosť zažil aj na vlastnej koži a ako správny básnik to vyjadril vo svojej tvorbe. V celku je však poézia tohto výnimočného a rozhodne zaujímavého človeka akoby presvietená slnečnou žiarou, ktorá jej dodáva ľudské teplo, pochopenie, vitalitu a energiu. V knihe sa dozvieme všetko o jeho vedeckej, editorskej a inej literárnej činnosti, život vo Vatikáne, aj o jeho študentských časoch. Kniha je napísaná prehľadne a editor si dal záležať na nenútenom komentovaní Zelenkovej tvorby, priamym spojením s jeho poéziou a starostlivým vybraním ukážok básní.

Kniha je napísaná prehľadne a editor si dal záležať na nenútenom komentovaní Zelenkovej tvorby, priamym spojením s jeho poéziou a starostlivým vybraním ukážok básní.

„Domovina, domovina, meduplná, plná vína, uzol, čo ma s tebou viaže, nik na svete nerozviaže...“

Svoju tvorbu nepísal len pre vyjadrenie svojich emócii, ale aby si vyrovnal duševný stav zbavením sa svojich zaťažujúcich pocitov. Písal ju hlavne pre potešenie iných ľudí, ktorým svoje knihy na vlastné náklady rozdával. Ako vyštudovaný kňaz vo svojej tvorbe neobchádza Boha, kresťanskú lásku a dobrotu. Na všetky tieto hodnotové princípy nezabudol ani v básňach, ktorými duchovne pomáhal prisťahovalcom v Amerike či Kanade. Pripomínal im milovanie svojho blížneho a najmä ochotu pomáhať a obetovať sa pre druhých.

Túto knižočku, akýsi mix beletrizovaného životopisu, poézie a ľahkej analýzy Zelenkovej tvorby odporúčam takým čitateľom, ktorí sa okrem čítania básní chcú aj niečo dozvedieť. Takisto je kniha vhodná aj pre čitateľov, ktorí majú záujem pozrieť sa na poéziu aj z iného uhla pohľadu a nazrieť do nej hlbšie. Či už z estetickej, semiotickej, literárnej, alebo všeobecne umeleckej optiky, sprevádzaný komentárom Františka Michaloviča.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: František Michalovič
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Spolok slovenských spisovateľov
  • Počet strán: 108
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: klasika
  • Poznámka: Jeden z významných slovenských poetov, vzdelancov, spisovateľov a prekladateľov, ktorý pôsobili takmer celý život v zahraničí.
Čítané 1872 krát