pondelok, 23 jún 2014 08:42

Moje skúsenosti za svetovej vojny

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

Písal sa rok 1914 a mocnosti rozpútali I. svetovú vojnu. Vtedy ju tak však ešte nevolali. Bola to len Svetová vojna alebo Veľká vojna. Pretože nikto si nevedel predstaviť, že ľudstvo bude schopné svoju obrovskú chybu zopakovať.

Málokedy si uvedomujeme, že veľké dejinné udalosti v sebe skrývali množstvo osudov jednotlivcov. Najmä počas vojen sa opakoval rovnaký scenár – mladý muž, otec alebo syn bol vytrhnutý z rodiny, oblečený do vojenského mundúru a odvlečený, aby slúžil „vyšším“ mocnostiam, aby bojoval vo vojne, ktorú nechcel a ktorú nerozpútal.

Jozef Klempa sa narodil v Rakúsko-Uhorsku, bol však Slovák ako repa. Aj jemu sa stala podobná vec. Najprv len z rečí počúval, čo sa vo svete deje a neskôr už sedel vo vlaku na front. Začal si písať denník, zaznamenával si drobné denné udalosti, tragédie, úspechy a zvraty. Dočítame sa tak o tom, ako padol do ruského zajatia, ako sa dostal na Sibír a ako spolu s československými legionármi zobrali do rúk majestátnu Transsibúrsku magistrálu, aby sa tak zapísali do dejín.

Dočítame sa tak o tom, ako padol do ruského zajatia, ako sa dostal na Sibír a ako spolu s československými legionármi zobrali do rúk majestátnu Transsibúrsku magistrálu, aby sa tak zapísali do dejín.

„Človek mieni, Pán Boh mení, hovorí staré príslovie. Na juhu na Balkáne sa začali sťahovať čierne mračná. Bola práve nedeľa po sviatku Sv. Petra a Pavla. Išli sme z kostola, keď prišla osudná správa, že v meste Sarajevo v Hercegovine zabili následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda.“

Všetky zápisky svojho starého otca poctivo prepísala jeho vnučka Viera Melišková a my sa tak môžeme dozvedať všetky „pikantné zákulisné“ detaily z pohľadu malého vojaka ďaleko od domoviny. V texte sa ponechalo všetko, editori len upravili text podľa súčasných pravidiel slovenského jazyka. Zachovala sa však autenticita a jedinečný štýl Jozefa Klempu. Ak sa vám budú zdať niektoré vety zastaralé alebo kostrbaté, vedzte, že čítate reálny denník. Z písmeniek taktiež cítiť úprimnosť, strach a radosť, Klempa sa totiž nehral na hrdinu, ale opisoval aj svoje slzy a úzkosti. Budú tak na vás dýchať skutočné emócie.

Z písmeniek taktiež cítiť úprimnosť, strach a radosť, Klempa sa totiž nehral na hrdinu, ale opisoval aj svoje slzy a úzkosti.

„Pozoroval som slniečko, ktoré práve zachádzalo, a cítil som, že i u mňa odchádza slnko môjho života, aby nastúpila tma smrti, tma večná. Nie je možné napísať, ako úzko mi bolo pri srdci.“

Denník československého legionára z rokov 1914 – 1920 je iný ako ostatné knihy. Viete, že každé jedno slovo je pravdivé, nie je to však nudná kniha histórie. Hovorí sa, že chybami sa človek učí a malo by to platiť aj globálne. Celé ľudstvo by sa malo „učiť“ z takýchto textov, z takýchto skúseností starších a múdrejších. Pri Mojich skúsenostiach za svetovej vojny máte istotu, že „dej“ sa skončí dobre – logicky. Inak by sa zápisky Jozefa Klempu pravdepodobne nedostali na svetlo sveta. Nemohli by sme si tak prečítať zaujímavé myšlienky a skúsenosti mladého vojaka. Nedozvedeli by sme sa, v akej úcte mali vtedy slovanskú vzájomnosť a aké to je prežívať zo dňa na deň, kedy vo vrecku nemáte ani halier (alebo kopejku) a napriek tomu sa cítite šťastný. Vojak vojakovi bol ako brat, Slovák Rusovi ako bratranec. Mladí muži však napriek všetkým ťažkostiam cítili povinnosť bojovať za oslobodenie svojej vlasti aj v cudzine, aby sa mohli vrátiť na miesto, kde sú slobodní a kde sú doma.

„Tam už sme sa nemohli udržať, city nás úplne premohli a my, starí vojaci, ktorí sme sa dívali smrti do očí, sme plakali ako malé deti. Vedomie, že sme konečne v oslobodenej vlasti, nám tlačilo slzy do očí.“

Ak aj nemáte v obľube históriu, napriek tomu sa v denníku o nej niečo dozviete.

Ak aj nemáte v obľube históriu, napriek tomu sa v denníku o nej niečo dozviete. Či už zo stručného predslovu, v ktorom sa vám načrtnú historické súvislosti, alebo zo samotného rozprávania. Treba sa ale obrniť trpezlivosťou, pretože kniha sa nečíta úplne ľahko. Stojí však za to. Obohatením budú nielen mapy zobrazujúce trasu Jozefa Klempu, ale aj jeho súkromné fotografie. Budete si tak všetko vedieť ľahšie predstaviť.

Moje skusenosti za svetovej vojny dennik janan jozef klempa4transsib 7

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jozef Klempa
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 196
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: biografie
  • Poznámka: Text je elektronickým prepisom reálneho denníka Jozefa Klempu.
Čítané 2761 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Z lásky k Nadii Zasvätenie »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.