blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

Viktória Maxinová

Viktória Maxinová

Poznáte ten pocit stereotypu, ktorý so sebou prináša každé ráno? Deň za dňom to isté a žiadne vyhliadky na zmenu. Chcelo by to vytrhnúť z reality, odpútať sa od sveta a následne sa nechať niečím pohltiť? Prosím pekne, predstavujem vám Zoznam zákazov!

Zosnovať nebo pre každého primerané je naším vlastným údelom. Každý z nás hľadá svoj osobný raj už tu na zemi. Niekto ho hľadá vo výdobytkoch doby, iný v minulosti a niekto zas zmyslovo.

Na breh Rio Piedra by som si sadla a plakala. Snažila by som sa vyplakať všetky bôle a trápenia života. Vyplakať ich do rieky lebo sa vraví, že Rio Piedra je tak studená, že v nej skamenie všetko. Tak prečo nie utrpenie?

„Nikto nedokáže byť bezcitnejší ako žena, ktorej city pošliapali. City a ľudskú dôstojnosť. Neexistuje väčšia hrozba ako ublížená žena a nejestvuje cesta, ako vrátiť jej slzy späť. Jedine ak láskou."

„Príbeh zradenej lásky je taký každodenný, že sa nad tým prestávame pozastavovať. Keď sa však žena stáva matkou, zrada zasiahne aj dieťa a bolí tak strašne, že sa to takmer nedá prežiť. Nevedela som to. A potom som sa zaľúbila do černocha.“

Arbeit macht frei! Veta symbolizujúca tak veľa... Utrpenie, bolesť, odlúčenie, smrť. Vďaka tejto vete dostalo priateľstvo ranu pod pás, láska prirovnanie "až za hrob". Človek stratil ľudskosť, rodina zmysel. Zvrátenosť sa stala matkou Osvienčimu.

Prenesme sa do čias renesancie. Skúsme nielen čítať, ale začať renesančne myslieť. Zamýšľať sa, spoznávať, učiť sa. Ako? Jednoducho. Eseje !

Nie je dôležité, čo bude. Nie je dôležité, čo bolo. Dôležití ste len vy a to, čo je teraz. Chyby minulosti trápia vašu prítomnosť, zatiaľ čo obavy z budúcnosti im pritom robia garde. Z akého dôvodu sa vlastne trápite? Stačí tak málo. Uvedomte si prítomný okamžik a užívajte si jeho moc!

Každý z nás píše svoj vlastný príbeh. Na ceste životom prežívame lásky, hľadáme priateľov, budujeme kariéru. V živote však príde okamih, kedy sa pozastavíme a sami seba sa pýtame či sme v živote naozaj šťastní. Pýtam sa vás. Ste naozaj šťastní?

Boli mladé, krásne a žiaduce. Vzbudzovali obdiv, závisť aj žiarlivosť. Zdalo sa, že im muži ležia pri nohách, že stačí natiahnuť ruku a budú mať všetko. Predsa každá z nich túžila len po láske. Tej naozajstnej. A tak kráčali svetom snažiac sa odhodiť minulosť ako obnosené šaty, čo škrtia a dusia.

Strana 7 z 8

Zaregistruj a píš