blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

Daniela Hudáková

Daniela Hudáková

„Toto predsa nie je miesto pre šťastie. Je to Evín. Miesto pre strach, plazivý, nástojčivý, spaľujúci strach. Ak si Azár chce nechať dieťa, znamená to, že už sa nebojí – a dieťa jej treba zobrať.“

báseň, ktorá je možno o tom istom, a možno je o krok ďalej...

Pocit, že sa ma púšťaš

poznám, viem, je to opäť tu

nádej ma nechala samú.

Láska.

Vytrávila som ťa ako po ananáse.

Moja básničková prvotina tu na blogu, tak som si povedala, že trocha trpkosti po tom včerajšom dni nezaškodí :D P.S.: Vďaka danému človeku za inšpiráciu.

Poznáte ten pocit, kedy by ste chceli vlastniť niečo vzácne, čo patrilo vášmu/vašej obľúbenkyni/obľúbencovi? Ten pocit, kedy nezáleží na tom, v akej sfére sa dotyčný človek pohyboval, ale veci, ktoré vytváral, sú vám veľmi blízke? Tak takýto pocit som mala pri čítaní knihy, povedala by som až veľdiela s názvom Pani Dallowayová od spisovateľky anglickej národnosti Virginie Woolfovej. Pre mňa kniha nevyčísliteľnej hodnoty.

,,Obávala som sa o vagíny. Robilo mi starosti to, čo si myslíme o vagínach, a ešte väčšie starosti mi robilo, že o nich nepremýšľame. Mala som starosť o svoju vlastnú vagínu.“

Čítať túto knihu malým deťom alebo nečítať? Zbytočná otázka, ktorú sa Malý princ nikdy nepýtal. Nevidím nič zlé (zbytočné alebo azda nezmyselné) na tom čítať ju svojej ratolesti, ktorá poctivo vykonáva svoju potrebu do plienok hoci aj každý večer pred spaním. O predškolskom veku ani nehovoriac.

Plniť si svoje sny, to je túžbou každého z nás. Myslíme si, že len vtedy budeme skutočne šťastní a naša sebarealizácia nadobudne nové rozmery. No cesta k naplneniu našich snov je niekedy zložitejšia a náročnejšia, ako si predstavujeme. A niekedy nimi ubližujeme iným....

Zaregistruj a píš