blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

Oliver Meres

Oliver Meres

– Čo robíš?
– Lepím sa. – Povedala by si, keby si tu bola. Ale nie si tu. Si len odraz v mojich lesklých okuliaroch.

Všetko sa začína koncom. Ten koniec je v slovách a tie slová v hlavách začínajúcich. Povieš: Ja som vedela, že to takto skončí. A ja si pomyslím: to som si mohol myslieť! A máme pravdu obaja: koniec bol jasný už začiatkom.

City sú veľmi zložitá vec. A keď sa dajú dohromady s trochou irónie, sebareflexie a zamyslením sa nad tým, prečo robíme veci tak, ako ich robíme, môže sa stať aj to, čo v tejto poviedke. Za každým rozhodnutím sa totiž skrýva oveľa viac, ako je na prvý pohľad zrejmé. A niekedy stačí jeden pár usmievavých očí a vy zrazu nespoznávate sami seba…

City sú veľmi zložitá vec. A keď sa dajú dohromady s trochou irónie, sebareflexie a zamyslením sa nad tým, prečo robíme veci tak, ako ich robíme, môže sa stať aj to, čo v tejto poviedke. Za každým rozhodnutím sa totiž skrýva oveľa viac, ako je na prvý pohľad zrejmé. A niekedy stačí jeden pár usmievavých očí a vy zrazu nespoznávate sami seba…

City sú veľmi zložitá vec. A keď sa dajú dohromady s trochou irónie, sebareflexie a zamyslením sa nad tým, prečo robíme veci tak, ako ich robíme, môže sa stať aj to, čo v tejto poviedke. Za každým rozhodnutím sa totiž skrýva oveľa viac, ako je na prvý pohľad zrejmé. A niekedy stačí jeden pár usmievavých očí a vy zrazu nespoznávate sami seba...

Dnes som sa rozhodol napísať zase čosi abstraktnejšie a kreatívnejšie a popri popíjaní čierneho čaju v teple kaviarničky sa mi podaril tento malý, ale myslím že milý výtvor. Tak popustite uzdu predstavivosti a čítajte :)

Dnešná básnička je založená (asi ako väčšina mojich) na atmosfére a rozoberá samotu, krásu a pokoj na duši. Viac myslím netreba hovoriť, verše to povedia za mňa :)

Opisy ženskej krásy sú nesmrteľné – je jedno, koľko básničiek o tom napíšete, vždy ich bude málo. A tak som ten počet znížil na málo bez jednej touto krátkou, ale myslím často až príliš vernou a výstižnou básničkou. Príjemné čitanie! :)

Dnes mi krásne slnečné počasie pripomenulo leto, a tak som sa rozhodol napísať niečo letné. Máločo je tak upokojujúce ako letné podvečery. Práve o nich je táto básnička. Snažil som sa, rovnako ako pri posledných zopár kúskoch, zapojiť všetky zmysly a držať sa trochu menej pri zemi. Tak snáď sa podarilo a budete mať pekný letný zážitok :-)

„Na mojom oddelení je šesť ľudí, ktorí sa ma boja a jedna malá sekretárka, ktorá sa nás bojí všetkých. Pracuje pre mňa jeden človek, ktorý sa nebojí nikoho a ja by som ho veľmi rýchlo vyhodil, ale bojím sa ho.“

Strana 2 z 3

Zaregistruj a píš