„Moc sa môže stať dobrom, moc sa môže stať zlom. Záleží na tom, kto ju používa.“

„Kým bol za mrežami, povolili návštevy jedinej žene, a to matke. Aby ho nerozrušili, povedali mu. Cecilia písala každý týždeň. Zaľúbený do nej, želal si zostať pri zmysloch kvôli nej, a bol, prirodzene, zaľúbený do jej slov. Keď jej odpisoval, predstieral, že je stále taký ako kedysi, klamal, aby si uchoval duševné zdravie.“

Doteraz najlepší román od Daniela Silvu? Takéto prívlastky vo mne vždy vedia vzbudiť zvedavosť. Sú opodstatnené, alebo je to len šikovný ťah zo strany kompetentných? S Danielom Silvom som sa kedysi stretávala pravidelne. Potom však prišli severskí spisovatelia kriminálok a trochu ho odtlačili do úzadia. Skutočne zapracoval, aby si svojich čitateľov udržal?

Bežný človek sa zaoberá svojimi bežnými problémami a o tom, čo sa deje v laboratóriách, nechce ani počuť. „Načo aj? Veď sa ma to netýka.“ Naozaj? A čo ak vám poviem, že tento skutočný príbeh odhaľuje zverstvá, ku ktorým sa uchyľujú mocní, len aby dosiahli pokrok za každú cenu?

Každý človek je iný, niečím výnimočný. Originál. No navzájom nás všetkých spája viera. A nemusí to byť práve viera v boha. Môže to byť viera v samého seba, vo svoje schopnosti. Viera v to, že máme určité poslanie. Že naše bytie na zemi je dôležité.

Pre lásku sme ochotní často stvárať rôzne bláznovstvá. Bez váhania sa vrháme do jej osídiel. Zriekame sa všetkého. Rodiny. Priateľov. Peňazí. Dobrého mena. A to všetko len pre pár chvíľ strávených s milovaným či milovanou. Pre jeden pohľad. Objatie.

Keď som mala osem rokov, rodičia mi k narodeninám sľúbili rozprávkovú knižku. V katalógu som prstom ukázala na knihu viazanú v tmavej zelenej koži s obrázkom lesa, tečúcej rieky a malého škriatka na sude. Hobbit. Netušila som, čo tento zlatý názov znamená, ale bola som presvedčená, že to bude tá najlepšia kniha pre malé dievča s veľkou fantáziou. Nemýlila som sa.

Čo by ste spravili pre priateľa? Dali by ste zaňho ruku do ohňa alebo obetovali pravú obličku? Remarque vám dokáže, že byť ozajstným priateľom nie je zložité. Chce to len súcit a pohár dobrého rumu.

Holden Caulfield je šestnásťročný chlapec, ktorého už po niekoľkýkrát vyhodili zo školy. Teraz mu však ostávajú ešte tri dni do Vianoc a on sa rozhodne, že ich strávi bezcieľnym potulovaním sa po New Yorku. A nad tým všetkým ostáva visieť otázka. Pre niekoho len rečnícka, pre niekoho životne dôležitá: „Kto chytá v žite?“