blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

štvrtok, 17 apríl 2014 19:26

Smutný biely pes

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

O potrebe milovať a byť milovaný.

Dávkovanie. Do tohto znamenitého koláča musia ísť presne tri lyžice kakaa... V cene paušálu máš 500MB mobilných dát, ak si vezmeš viac, zaplatíš za to. Namiešaj si koktejl byliniek a vznikne liečivo. Poruš dávku, a vznikne droga. No čo sa stane, ak porušíš dávku chladu? Zatrasie sa od zimy a kráča ďalej? Alebo stuhne... Zmrzne jej srdce a oči, inokedy otvorené dokorán s iskrou, sa zrazu privrú? Sklopí zrak a kráča si. Pomaličky, potichučky, aj tak ju nikto nevidí. Kladie jednu nôžku za druhou. Mäkká zem. Mäkkučká pôda.

Fúka. Viac a viac. Vietor sa zmenil na farebný vír a zmieta ňou. Lomcuje jej krehkým telom, ale ona už nevládze odolávať. Poddá sa tomu a lieta. Ten let nie je slobodný, je nútený a silený. Metá svojimi malými krídelkami a snaží sa určiť smer letu, no nejde jej to. Teraz nie je čas, učiť ju lietať. Nie je čas roztopiť ju. Neviditeľná, nepotrebná, samozrejmá, vedľajšia. Taká je, a preto si ju na oblohe nik nevšimne.

Rozhodne sa zastať. Posadí sa na košatú korunu čerešne. Čerešňa má krásne plné kvety a ona sa opäť začína usmievať. Je vysoko, preč, preč od všetkých. Oči zapichla do zeme na malé šteniatko. Malý, biely, kučeravý, huňatý. Psík. Smutný psík. Sedel sám a hral sa so svojimi labkami. Raz vystrel jednu, raz druhú, potom ich prekryl, a keď mu spadol na mokrý nos lupeň z čerešne, kýchol si. Klipkal guľatými očami a čakal na svojho pána. Čo na mňa zabudol? Nie, to nie. Nezabudol by na mňa. Má ma rád. Veď ma aj občas pohladká po hlávke. Síce ma často okrikuje, ale má ma rád. Síce mu vadí, že po ňom od lásky skáčem, ale určite by ma tu nenechal len takého samého sedieť. Veď som ešte malý. A často mi hovorí, že ma má rád. Vlastne, už mi to až tak často nehovorí. Ale má ma rád aj tak, nie? Ako to zistím? Ako zistím, že mu na mne ešte stále záleží? Čo ak chce svojho starého psa? Čo ak chce úplne iného psa? A čo ak psa už vôbec nechce?

Zrazu na tej čerešni zosmutnela. Trhalo je srdce vidieť toho malého psíka v takom stave.

Čo som urobil, že ma už môj pán neberie na ruky? Už nie som taký pekný? Je pravda, že už nemám takú bielu srsť... A možno už ani nie som taký maličký, ale stále ho potrebujem! Už sa so mnou nechodí prechádzať, ako kedysi. Teraz chodí radšej sám. A možno som mu príťaž. Možno by chcel veľkého vlčiaka, ktorý by bránil jeho. Asi som včera zožral veľa granulí. Keby som žral menej, keby som štekal tichšie a možno keby som nerozhryzol tie papuče. Ach, tie hlúpe papuče ho isto rozhnevali. Možno by ma mal stále rád.

Zo svojej košatej čerešne videla sedieť malú, smutnú, bielu kôpku nešťastia. Hľadiac na jeho biedne telíčko zabudla na svoje utrpenie. V tom okamihu pocítila obrovskú vnútornú silu. Zosadla z kvetnatého stromu a rozbehla sa za malým psíkom. Najskôr ho nesmelo pohladkala po hlávke, potom mu pobozkala čelo a nakoniec si ho vzala na ruky a odniesla domov. Šteniatko neprotestovalo. Veľmi potrebovalo lásku a ona mu ju bola ochotná dať.

Šteniatko odišlo od svojho pána...

Čítané 3445 krát Naposledy zmenené štvrtok, 17 apríl 2014 19:32

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.

Zaregistruj a píš