blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

utorok, 22 august 2017 19:18

Darina Hamarová Slzy anjela - kniha, prudko poetická Doporučený

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
Slzy anjela Slzy anjela Vydavateľstvo Motýľ
Nie som veľký nadšenec ženských románov, skôr inklinujem ku klasike ako je Jack London a jeho Majster alkohol, alebo Martin Eden a to už vôbec nehovorím o jednom z jeho najpoetickejších diel Tulák po hviezdach. Prečo spomínam práve Jacka v spojitosti s Darinou Hamarovou? Pretože niektoré pasáže v jej knihách a to je jedno, či čítam Slzy muža, Životom nekráčam sama, Ruletu života alebo jej najnovší literárny počin Slzy anjela, mi tak trochu pripomínajú poéziu Londonovho Tuláka po hviezdach. Aj Darina Hamarová často využíva prvky poézie v niektorých úvahách svojich kníh a práve tieto úvahy robia jej knihy také čitateľné.

Slzy anjela, voľné pokračovanie prvotiny tejto autorky, ktorá vyšla vo vydavateľstve Motýľ v roku 2014 pod názvom Slzy muža, nie je len akýmsi príbehom, síce pútavým, písaným zaujímavým spôsobom vlastným autorke, ale je popretkávaný aj častým poetickým zamyslením sa nad životom, jeho krásami, ale aj jeho úskaliami. Darina Hamarová má zvláštny dar priam plasticky podať svoje myšlienky, že vám stačí zatvoriť oči a predstaviť si o čom píše a ste tam, má vás vo svojej pasci a už vás vedie svojim príbehom a vy nemáte šancu pustiť jej knihu z ruky.

Naschvál, skúste. Pripomeniem vám niekoľko takýchto prudko jedlých bonbónikov z románu Slzy anjela.

Zvonenie električiek sa miešalo s trúbením osobných áut, občas zahúkala sanitka, uvoľňujúc si tým cestu za pacientom alebo od neho. Vzduch voňal rozkvitnutým orgovánom, sprevádzajúcim najkrajší mesiac v roku. Máj. Nie nadarmo sa mu hovorí, že je to mesiac lásky.

Slnko, každým dňom naberajúce na sile, núti ženy zbaviť sa posledných kusov zimného oblečenia, skracuje im rukávy a sukne, čím vystavuje na obdiv svetu, tomu mužskému, dokonalosť krásy ich tiel. A muži, ešte oťapení zimou, keď pomaly zabudli na štíhle lýtka a v tajomnom nekonečne končiace horúce stehná žien, oslepení toľkou nádherou mäknú.

Elegantné, zmyselné, poetické. Aj takto sa dá písať kniha. Darina Hamarová dáva dostatočný priestor aj vzťahu medzi mužom a ženou, dokonca v jej knihe nechýba ani ľahká erotika, ako je to naznačené v anotácii. Žiadne prudké porno, ktoré je v dnešnej dobe tak moderné, že to až ničí literárnu hodnotu knižných diel, ale poézia, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá v spolužití týchto dvoch tak rozdielnych pohlaví, že jedno bez druhého nemôžu dýchať.

Prosím, druhá ukážka. Scéna medzi Giuom a Máriou v hotelovej izbe.

Pobozkal som ju. Nežne. Vracali sme si bozky a nevedeli sme sa jeden druhého nasýtiť. V stoji, opretí o dvere, hladiac sa navzájom vzrušujúcimi dotykmi. Líca nám spaľovala vášeň, prsty sa chveli túžbou spoznávať sa viac a viac.

„Konečne! Konečne sa ťa dotýkam, konečne ťa cítim,“ prerývane šepkala v prestávkach medzi tisíckami bozkov. Moje ruky sa postupne dostávali z počiatočného ostychu a začali si, so slastne vzdychajúcim Máriiným súhlasom, viac dovoľovať. Ruka šmátralka, uvedomujúc si, že chrbát je dostatočne preskúmaný, prešla dopredu. Pomaly, gombík po gombíku rozopínala sveter a kúsok po kúsku odhaľovala doteraz ukryté zákutia tela mojej partnerky. K ruke som pripojil pery a vydal sa na nekonečnú púť.

Cítite to vzrušenie, tú vášeň? Vzduch prevoňaný láskou a nehou. Opäť si stačí zatvoriť oči a cítite objatie svojho partnera.

Tretia taká ukážka, ktorá ma dostala, je opäť zo začiatku knihy. Autorka chce čitateľov náznakmi uviesť aj do svojej prvotiny, do knihy Slzy muža, nenásilne, nevtieravo. Myslím si, že sa jej to celkom dobre podarilo. Ja som túto časť nazval óda na priateľstvo.

Sú miesta, kde sa budem vždy rád vracať, ktoré mi vždy budú pripomínať ľudí, ktorých som tam stretol, udalosti, ktoré som tam prežil. Nikdy nezabudnem na ten okamih, keď sa Michal zdvihol z tejto lavičky a dôstojne ako to len on vedel, krokom stredovekého šľachtica, odkráčal do tmavej noci.

Cesta do krajiny zvanej Priateľstvo trvá niekedy krátko, ani sa nenazdáte ako a ste tam. Inokedy musíte prekonať mnoho prekážok, musíte sa vyškriabať z hlbín priepasti počiatočnej nedôvery, vyšplhať sa na hory vzájomného porozumenia a úcty jeden k druhému. Musíte presvedčiť, že žiadna rieka plná špiny závisti a kalu zlomyseľnosti vám nezabráni preplávať na jej druhý breh, kde je človek, o ktorého vám ide. Niekedy musíte o tú krajinu tvrdo bojovať a inokedy vám pomôže náhoda. Na Priateľstve je najkrajšie to, že neexistuje na žiadnej mape. Nikto nepozná jeho súradnice. Nepomôže vám kompas, ani GPS. To, že ste v tejto zázračnej krajine zistíte veľmi ľahko. Budete to cítiť. Vašim navigačným prístrojom bude vaše srdce.

Nemohli ste si nevšimnúť, že sa v tejto mojej úvahe nad tvorbou Dariny Hamarovej v románe Slzy anjela nezaoberám dejom, ani hlavnými postavami. Zameral som sa na to, čo sa mne v tejto veľmi vydarenej knihe, podľa mňa zatiaľ najlepšej z pera tejto autorky, najviac páčilo, že jej písmenká poskladané do slov a viet, sú prudko poetické, čo je v dnešnej modernej literatúre problém nájsť. Neveríte? Skúste si Slzy anjela prečítať a čítajte aj medzi riadkami. Nájdete tam to, čo ja. Pekný zážitok.

Čítané 1367 krát
Adrien Day

Kto nemiluje knihy, je barbar

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.

Zaregistruj a píš