Vytlačiť túto stránku
streda, 22 jún 2016 16:24

E.M.Remarque - Čierny obelisk

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

O vojne sa toho popísalo a povedalo toľko, až sa Vám môže zdať, že je táto téma už ošúchaná, nudná, dej je vždy prvoplánový... Alebo si môžete pomyslieť, že Remarque Vás už po Troch kamarátoch ničím neprekvapí. V oboch prípadoch Vám táto knižka zaručene vyrazí dych.

„Zo všetkého, čo človek prežije sa stane dobrodružstvo. Je to na vracanie! A čím bola vojna strašnejšia, tým väčším dobrodružstvom sa stáva v spomienkach. Dokonalý úsudok o vojne si môžu spraviť iba mŕtvi. Iba oni ju prežili celú.“  (pozn.preklad z češtiny)

Čierny obelisk predstavoval druh náhrobného kameňa. Väčšinou si ho vyberali ľudia z vyššej vrstvy, ale v tomto príbehu stojí dlhú dobu na dvore a nikto ho nechce. Jediný, kto i ho všíma, je pravicovo orientovaný, večne opitý vojak, ktorý k nemu chodí močiť.

Hrobári. Predavači náhrobkov. Povolania, ktoré nie sú pre ľudí práve lákavé. Po veľkej vojne sa v takejto rodinnej „firme“ zamestná i mladý vojnový preživší Ludwig. Hlavná postava je nielen predavač a návrhár náhrobkov, ale aj básnik, hráč na organe v kostole, milovník dobrého jedla a vína, oddaný kamarát a nepoučiteľný zaľúbenec. A práve preto nás spisovateľ zavedie do sveta umelcov, vojnových hrdinov, ale i povaľačov, prostitútok, či do ústavu chorobomyseľných.

Autor v tejto knižke vykresľuje vnútorný boj nielen hlavného hrdinu s následkami 1.svetovejvojny. Dvadsaťpäť ročný mladík, ktorého vojna obrala o dospievanie a mladosť sa zamiluje do psychicky chorej ženy. Ženy, ktorá mu svojou zasnenou, rozštiepenou mysľou poskytuje únik od reality a jej nezvyčajnými otázkami mu v hlave vytvára mnoho otáznikov.

V románe, ako už má tento autor zvykom, predstavuje ľudí, ktorí sa od seba odlišujú sociálnym postavením, vierou, ideológiou, a predsa ich stále niečo spája. Ich charaktery nevykresľuje opisom, ale dovoľuje nám ich postupne spoznávať vďaka situáciám, v ktorých sa ocitajú. Jednou z mnohých vedľajších postáv je aj katolícky farár. Nemá tam nejaké dôležité postavenie, Ludwig sa s ním občas porozpráva o živote, o svete, o Bohu. Tieto rozhovory sú také nadčasové, že prinútia zamyslieť sa aj dnešnému čitateľovi, ktorý žije dobe tak odlišnej, a predsa tak rovnakej, ako postavy tohto románu.

„Nepodceňujte múdrosť cirkvi! Je to jediná diktatúra, ktorá nebola za dvetisíc rokov zvrhnutá!“  (pozn.preklad z češtiny)

Čo najviac trápi hrdinov v tomto príbehu? Inflácia. V škole sme sa o nej učili, a tak sa nám zdá, že vieme, čo to znamená. Nevieme. Nikto mi to celé tak dobre nevysvetlil ako Remarque. Nemecko sa spamätáva z veľkej vojny, zmätok nie je len v hlavách ľudí, ale aj v ekonomike štátu. Napriek situácií a dobe, ktorú spisovateľ opisuje, sa v príbehu nachádza veľká dávka nevtieravého humoru, ktorý vás rozosmeje znovu a znovu.  A všetko to vytvára pravdivý obraz o spoločnosti 20.storočia.

„A prežiť môžeme iba vtedy, keď zabudneme“  (pozn.preklad z češtiny)

Remarque nesúdi, nezatracuje ani neobviňuje, opäť podáva obraz o dobe, o ktorej si myslíme, že o nej vieme tak veľa a pritom nám táto kniha otvorí nielen oči, ale nenechá chladné ani srdcia.

Tento román sa dá čítať na rôznych úrovniach, ako historický román, román o láske, či filozofické dielo. Celá kniha je taktiež presýtený umeleckými prostriedkami, metaforami, prirovnaniami, a to vytvára pre čitateľa ilúziu, ktorá ho celkom vťahuje do príbehu.

„Milovať znamená, že chceme dať niečo, čo nemôžeme udržať“  (pozn.preklad z češtiny)

Čítané 1435 krát