blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

nedeľa, 26 máj 2013 19:40

Črta jednej ženy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(11 hlasov)

Keď sa zobudíte zo zlého sna, srdce vám bije rýchlo ako zvon, no s úľavou zistíte, že všetko je normálne, ste vo svojej posteli, tma obkresľuje vašu posteľ a zlé je už len ozvenou minulosti. Keď sa ale do nočnej mory prebudíte, všetky modlitby sú zbytočné a vy len čakáte či prežijete.

Ráno a plač mojej mamy. Potom sa všetko zbehlo rýchlo, no tá správa mi nedá spať do konca môjho žitia. Som slaboch a je mi to jedno. Pre niekoho smrť jednej ženy, pre iného rana do hrude. Pre niekoho mama mojej mamy, pre niekoho milujúca starká, ktorá vypekala koláčiky a vedela mená všetkých mojich kamarátok a vždy sa na ne opýtala.

Aký obyčajný sa zdá život človeka. Celý život poctivo pracovala, robila prácu, nad ktorou aj chlapi mali slzičky potu na tvári a predsa sa nikdy nesťažovala. Len mávla rukou a usmiala sa. Keď sa staval dom jej syna, vždy stála pri miešačke a miešala betón. Ešte teraz sa smejeme, že ak príde tornádo, všetko zrovná zo zemou, len tento dom ostane stáť.

Človek neznáša samotu a opustenosť priam nenávidí. Ona ostala sama, vychovávali ju starí rodičia. Ťažké časy minulosti dopadli aj na malú dedinku, kde každý poznal každého. Jej rodina emigrovala do Kanady, doma ostala len ona. Šťastie jej priniesol milujúci manžel, ktorého jej závideli dievky z celej dedinky. Postavili si dom a po ňom sa radostne naháňali štyri deti. Aby nenastala anarchia, všetko bolo v rovnováhe – dve dievčatá a dvaja chlapci. A v tom prišla ďalšia rana od života...

Strata manžela v mladom veku. Pretĺkať sa životom sama so štyrmi deťmi chce nadľudskú silu. No drobizgu nič nechýbalo a dnes majú vlastné rodiny, deti a vnúčatá. Idylka trvala chvíľu, keď sa osud rozhodol, že zase pošliape to rodinné šťastie a vyskúša starkú opäť. Nebo jej vzalo syna, lebo vraj málo anjelov dohliada na pokoj sveta. Rodina, teraz už väčšia ako naposledy, sa opäť zomkla dokopy a bojovala so slzami a beznádejou.

Starkej zdravie sa tiež dovolávalo pozornosti a návšteva doktorov sa stala našou súčasťou. No aj tak sme si našli čas na smiech, starkú sme naučili piecť pizzu a milovať pórovú omáčku. A ona sa vždy smiala, že cestoviny, ktoré sme kupovali, boli príliš pokrútené a „nóbl“.

V detstve som tam trávila celé leto a na začiatku každých letných prázdnin dala starká preventívne ostrihať môjho brata a bratranca úplne nakrátko. Raz som to urobila aj ja a vlastná matka ma nespoznala. Celé dni sme boli v podkroví nad drevárňou a kŕmili sme sliepky a kačice najrôznejšími zmesami, ktoré sme vlastnoručne prepašovali z letnej kuchyne a starká sa čudovala, prečo hydina nechce jesť to, čo im ona hádzala.

Nikdy nezabudnem na boje v kuchyni, keď urobila plnú misku parených buchiet a my sme sa predbiehali, kto si vezme tie úplne na dne. Ako sme si dávali tri taniere polievky a aj neskôr, keď sme už vyrástli, vždy po príchode ku starkej sme zázračne vyhladli a tešili sme sa, čo pre nás navarila.

Jedna žena, tisíc príbehov. Svojský pohľad na život, úsmev, ktorý bol nákazlivý. Poradila si zo všetkým. Kúpila napríklad nové sliepky a tie sa medzi sebou mlátili. Tak ich nastriekala dezodorantom, aby všetky voňali ako jej Nivea a bolo po probléme. Osobitné boli jej prvé skúsenosti s lakom na vlasy, do ktorého urobila zvrchu ďalšiu dieru, lebo jej vraj nestriekal. Po mojej inštruktáži zalepila dieru žuvačkou a používala ho tak, ako sa má.

Láskavé slová nie sú vždy samozrejmosťou. Ona ich mala na perách pre každého a preto ju všetci milovali. Môj priateľ sa vždy potešil, lebo mu vždy, keď k nej prišiel, povedala, že schudol. Ja som vždy s hrdosťou referovala svoje výkony na požiarnej súťaži a ona ma vždy počúvala, hoci vždy som jej hovorila v podstate to isté.

Teraz je všetko spomienkou a jej duša odletela do krajov, kam ja nemôžem. V hrudi mám balón, cez ktorý necítim nič, všetko sa stratilo, aj tieto slová mi pripadajú ako strašný gýč. Roky sme strávili s niekým, po kom ostali len fotky a škrípajúce dvere už nikdy neotvorí jej nežná ruka, za záclonou neobjaví sa jej vráskami skrášlená tvár. Píšem si preto, lebo mi je ťažko, píšem si preto, lebo nechcem byť sebec. Spomienky sú pre ľudí. Aby si vzdychli, aby si prečítali, že osud jednej ženy – obyčajnej ženy – môže byť pre niekoho inšpiráciou.

Čítané 1761 krát Naposledy zmenené nedeľa, 26 máj 2013 21:17
Viac z tejto kategórie: « Bábika Srdce ako kocka ľadu »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.

Zaregistruj a píš