Chyba
  • JUser: :_load: Nemôžem načítať užívateľa s ID: 581
  • Go to Perfect Ajax Popup Contact Form configuration panel and correct your site errors.

blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

pondelok, 06 máj 2013 16:45

V tvojom objatí

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Zo zavretých očí mi stúpala temnota, za obzorom začal sa kresliť nový deň. Moja rozospatá myseľ váhala. Preskočiť na druhú stranu a definitívne otvoriť oči? Alebo sa naďalej nechať unášať a nevedieť, či ma sladké snenie znovu stiahne do mäkkej hmly, ktorej chápadlá mi na ďalšie hodiny zabránia vnímať svet.

Pod viečkami sa mi prevaľovali farebné vlny a tiaha pulzu ich rytmicky roztancovala v spleti ľahkého oparu. Natiahla som ruku do tmy. Špičkami prstov som sa dotkla tvojich zvlnených čiernych vlasov a na mojich perách na sekundu rozkvitol úsmev. Inštinktívne a možno trochu predvídavo, pritiahla som sa späť do tvojho náručia. Otvorila som oči a zrakom pohladila tvoju tvár. Roztvorenou dlaňou som kreslila kontúry tvojich pier, privretých očí i malej nahnevanej vrásky medzi obočím. V sne si sa zamračil a zaboril svoju tvár do vankúša. Až detsky vzdorne našpúlil si ústa a zovrel päsť.

Bola som vinná. Vinná, že ti kradnem spánok, že ťa špehujem, keď tak tvrdo spíš. Bola som vinná, no zmyselne vzrušená, naťahovala som chvíle a hádala, kedy sa prebudíš a zovrieš ma v náručí. Provokovala som tvoje telo, skákala po tej pružnej hrazde, na ktorej sme si sľúbili lásku. Cítila som, že času je málo, cítila som, že zomriem, ak sa ťa nedotknem.

Zvláštne ťažko objímala ma hmla, strácal si sa mi pred pohľadom, opantával ma sen a chvíľkami zaútočila tma. Prstami som ti vošla do vlasov a pobozkala jemné strnisko. Keď vstaneš, pôjdeš sa oholiť a budeš nadávať, že nevieš nájsť svoju žiletku. Rukou som ti cupkala po svaloch, od krku až po dlane, od dlaní až po brucho. Po jemnú cestičku tmavých chĺpkov. Schúlila som sa do tvojho náručia a položila hlavu presne pod tvoju bradu, do tej malej priehlbiny medzi plecom a hrdlom, do môjho večného útočiska. Jemne som ti bozkávala krk a cítila, že si ma zovrel v objatí. Usmiala som sa a srdce mi poskočilo. Bližšie k tomu tvojmu.

Snívam? Prečo stále neverím? Si môj manžel, navždy ním budeš. Pobozkal si ma na rozochvené pery a hánkami zotrel skotúľanú slzu. Smútok v tvojich očiach ma odzbrojil a ja som vedela, že sú len zrkadlom môjho pohľadu. Teraz nie. Plakať budem potom.

Pritisla som sa na tvoju nahú hruď a mysľou zrušila všetky bariéry. Keby tak neexistovali hranice. Fyzicky ma bolelo, ako veľmi som chcela cítiť tvoje telo. Vnútri sa bolesť prevaľovala, mierila ku končekom prstom a elektrinou sa valila až dole. Vášnivá bolesť, ktorá je uväznená v cele môjho tela a zúfalo trieska o jeho steny, lebo chce ísť von. Chcela som sa do teba ponoriť a nikdy sa nevrátiť späť. V tejto chvíli si môj a ja ťa nepustím. Už viac nie.

Perami si cestoval po mojej tvári a ja som v sladkom poblúznení znovu zavrela oči. Unášal ma iba dotyk tvojich dlaní, jemné pohladenie a zároveň drsné pozvanie tvojich pier. Bozk zmenil sa na zmysel a pravý význam toho, čo znamená skutočne žiť.

Stiahla som ťa do svojho objatia a pohľadom ti šepkala svoje vyznania. V kútiku úst sa ti usídlil úškrn, ktorý hneď preskočil z tvojich pier na tie moje. Ahoj láska. Čakala som ťa. Poď bližšie... V bozku som sa prevrátila a na tvoju tvár padol závoj mojich vlasov. Ten nedočkavý pohyb sa zmenil na odveký rytmus lásky a ja som opäť pocítila tvoju prítomnosť a zároveň veľkú stratu.

Spod závesov sa predieralo do izby ranné slnko. Vo vzduchu visela ťažká vôňa a vzdychy zobúdzali ráno. Hriech? Iba jedna nenaplnená túžba. V opojnom naplnení do očí sa mi tisli slzy. S tvojím posledným bozkom odchádzal môj sen. Niekde sa stala chyba. Strácal si sa. Išiel si preč, pretože niekto rozhodol, že už nemáš právo. Na život? Na mňa? Natiahla som ruku a pocítila prázdno. Kde sú tvoje vlasy, kde sú tie pichľavé líca, prečo tu nie si? Nevidím iskru v tvojich očiach. Je koniec. Absolútny, hlboký, nezvrátiteľný koniec. Čas sa zastavil a ja som sa zobudila. Tvoj úsmev sa stratil, opäť som vstávala v slzách a z hrdla sa mi drali vzlyky.

Trasúcou rukou som pohladila tvoju stranu postele, ktorá si ťa stále pamätá. Vdýchla som tvoju vôňu a v hrudi znovu pocítila chladnú ruku, ktorá zvierala moje srdce už niekoľko mesiacov. Držala ho v okovách a jeho steny boli krehké, sotva udržali tlčúce zvony, ktoré začali hrať vždy, keď som si spomenula na tvoj úsmev, na tvoje meno.

Ty už tu nie si. Niekedy sa v rannom opare trblietavého sna ukážeš, aby si ma znovu zviedol, aby si mi pripomenul našu lásku. A potom odídeš, potichu, bez zbytočného divadla, ako si to spravil predtým. Nemala som ťa pustiť, nemala som dovoliť, aby si ťa vzala. Aby si sa vzdal. Prídeš znovu? Oklameš život a podvedieš smrť? Prepašuješ svoje bozky cez tú diaľku, prepašuješ ich ku mne?

Odišiel si, no stále cítim tvoje vášnivé bozky, počujem tvoje kroky, keď sa motáš po kúpeľni. Občas ti niečo spadne a ty zahrešíš. Priatelia, ktorých som dávno nevidela, tých, čo to ešte nevedia, vždy sa na teba spýtajú, ako sa máš a čo robíš. Poviem, že si v pohode... že sme šťastní... všetko po starom... je to jednoduchšie ako im to vysvetľovať, jednoduchšie ako počúvať, že im to je všetko hrozne ľúto. Zasrane ich to ničí... taký krutý osud... bla bla... Ticho si vkročil do môjho života a niekto rozhodol, že ma musíš opustiť... teraz si ticho vkročil do môjho sna a rozhodol si sa ostať. Na letmý okamih som bola opäť tvoja žena.

Je ráno a slnečné lúče zahnali aj poslednú kvapku ospalej tmy. Už sa nechcem zobudiť. Nechcem stáť v prázdnej izbe a s prázdnym srdcom, ktoré iba bolí. Bolí, kričí a preklína. Už tu nechcem byť, už viac nie. Idem za tebou...

Vstala som z postele, naposledy sa zadívala na mokré strechy vedľajších domov, ktoré vytrvalo kropilo jarné mrholenie. Bude z toho dážď? Neviem. Položila som obrúčku vedľa tej tvojej, vošla som do kúpeľne a zamkla dvere.

Čítané 2189 krát Naposledy zmenené streda, 08 máj 2013 07:29

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.

Zaregistruj a píš