blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

piatok, 26 apríl 2013 20:17

Máš sa?...Ďakujem, zle.

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(11 hlasov)

Dvere do Petrinej izby sa otvorili dokorán. „Drahááááá, už som domaaaaaaa!“ Boli asi štyri hodiny popoludní a Petra sa chcela učiť.

„Ach, nechcem byť zlá, ale musíš vždy dobehnúť ako veľká voda?“ Missy zagúľala veľkými očami, dala ruky v bok a odvetila: „Povedala si, že nechceš byť zlá. NO TAK NEBUĎ.“ Aká bola dlhá, tak si ľahla na jej posteľ. Zrak jej padol na Petrine tričko s logom Boj proti hladu. „To je strašná recesia, keď nosíš ty takéto tričko. Však máš 12 kíl.“

„To by si nebola ty, keby si všetko neokomentovala. Keby si si nevedela ľudí tak ľahko omotať okolo prsta, už dávno tu nesedíš.“
„No hej...Aj počasie je hnusné, učiť sa mi nechce, čaká ma diéta a hnevajú ma muži.“ Petra sa prešla a naplnila si pohár s vodou, tušila, že toto bude na dlho.
„Ok, takže pekne po poriadku. Počasie je pekné, len si musíš vziať slnečné okuliare. Učiť sa môžeš od zajtra, stále máš dosť času. Diétu držať nepotrebuješ, vyzeráš super. A tí muži...s tým chceš čo robiť?“ Missy si zdvihla tričko a obzerala svoje brucho, aby zistila, či diétu naozaj nepotrebuje. Keď si uvedomila, že ju nepotrebuje, odpovedala na predošlú otázku. „Zabiť ich.“

Petra sa hlasno zasmiala. „Akože všetkých alebo niekoho konkrétneho?“
„Všetkých. Rovno urobím službu aj tebe.“
Petra rozumela. Poznala svoju kamarátku a vedela, že keď je s niečím nespokojná, dokáže sa ponosovať na celý svet. Vedela, že jediné, čo môže pre Missy urobiť je počúvať ju a prikyvovať. Radiť jej nemá zmysel. Aj tak si urobí po svojom.

„Aaaaaaaaaaaa!“, zakričala Missy a zaborila hlavu do vankúša. „Nešťastie nechodí po horách, ale po mne!“ Petra sa smiala. „Osud si asi zo mňa robí srandu!“
Petra sa už nedokázala ovládať, chytala sa za brucho. Missyna tragikomédia mala štýl. Vedela, že je na tom stále dobre, lebo bola ironická, zádrapčivá, asertívna a mračila čelom. Problém by bol, ak by bola ticho a zhlboka sa nadychovala. Zostávalo jej jediné – sledovať svoju kamarátku. Tú, ktorá si sadla do tureckého sedu, chytala palce na nohách a splietala piate cez deviate, len aby sa vyventilovala. „Čo je to eutanázia a interrupcia, to vyriešim mávnutím ruky. Môj milostný život, to je KALAMITA!“
„Zlatko...už prestaň.“
„Nedá sa.“
„A čo ti je? Žiarliš?“
„Hej!“
„Ale vieš, že nemáš právo? Ten chlap s tebou nechodí.“

Missy sa nespokojne zahniezdila na posteli. „Aaaaaaaaaaaaaaa!“, opäť zaborila hlavu do vankúša. Vedela. Všetko vedela a všetkému rozumela, ale aj tak s tým bojovala.

„Nechodí...to je fakt...Ale mohol by.“
Petra rázne pokrútila hlavou. „Nemohol! Veď to, že nemohol!“
„Peťa, skús si to predstaviť. Taký bežný deň, telefonuješ, kávičkuješ, píšeš si s ním, a keď si nepíšeš, tak ti stále hlavou lieta myšlienka, že spí so svojou frajerkou.“ Zrazu schmatla vankúš do rúk a začala si ho búchať o hlavu. „Keby len spaliiiii, keby len spaliiiiii.“

„Nemôžeš niekoho násilne vytiahnuť zo zabehnutého párového života.“

„Napíšem knihu. Určite by bola bestseller, lebo na titulke by bola moja fotka a prvá kapitola by sa volala: Výhody párového života spočívajú v celoživotnom odriekaní si.“

Petre sa to nepáčilo. Na rozdiel od Missy bola konzervatívna a mala pocit, že ju zbytočne ťaží negatívna energia. No na druhej strane vedela, že je to len preoblečený smútok. Otvorila balkón a zahryzla si do jazyka.

„A čo ak si nájdem chlapa a o päť rokov zistím, že som mala ešte počkať.“
„Ja neviem.“ Petra začínala rezignovať.
„Vidíš.“
„A čo ten chalan z diskotéky?“
„Ten sa neozval.“
„Ani sa nečudujem. Kto by chcel frajerku, ktorú stále treba strážiť, lebo ju muži balia na každom kroku?“
„Petra, prestaň. Mňa strážiť netreba.“
„Ja to viem. A vieš to aj ty. Ale tí muži to nevedia. Jediné čo vedia je, že je s tebou pribalené aj vrecúško neistoty, a to im zazlievať nemôžeš.“

Missy si ľahla a pozerala sa do stropu.
„A ten chlapec zo školy?“
„Tomu som sa neozvala. A ani sa neozvem.“
„Lebo?“
„Lebo už čakám od muža viac ako len milé vystupovanie a znesiteľný zovňajšok.“
„A Adam? S ním ti bolo predsa fajn.“
„Áno, bolo. Ale Adama som si pripísala do hitparády najtrápnejších odmietnutí.“
„Máš takúto hitparádu? Umriem.“
„Mám a – lebo si príliš zábavná a obľúbená a ja sa pri tebe cítim menejcenný – jednoznačne vedie.“

Petra sa už musela poprechádzať po izbe, lebo z tejto dlhej konverzácie jej stŕpli nohy.

„Ty by si mohla vydať knihu: MISSY A JEJ MUŽI. Už som aj zabudla na všetkých. A ten Dávid? Vieš, ten hokejista vymakaný, dosť vás to k sebe ťahalo.“
„To, že má frajerku ti nebudem pripomínať, Peti....Bože, nesmej sa mi...Odchádza do Anglicka.“
„Čože? Do Anglicka? To ti kedy chcel povedať?“
„Viem to už dlho, len som si stále myslela, že kvôli mne nepôjde. Nie kvôli frajerke, ale kvôli milenke. Zábavička.“
„To som prekvapená. Tak ale najlepšie je nebyť od nikoho závislá, a to ti ide.“
„Lenže mať rád znamená byť závislý na druhej osobe. Takže mi to nejde. Keď máš rád, oslabuješ sa a stávaš sa zraniteľným. Kebyže venujem aspoň zlomok z tohto času škole, tak mám červený diplom.“

Zrazu sa Missy postavila, naplo ju a utekala na záchod. Vydávala tam zvuky ako metalista na koncerte. Áno, vracala. V tejto chvíli ešte netušila, či je to z psychiky, alebo niečo zjedla...či je v tom niečo viac.

„Poďme si sadnúť na balkón, keby mi prišlo opäť zle, nech ma prefacká ten čerstvý vzduch.“
„Prosím? Tebe býva na vracanie viac ráz za deň?“
„Hej. Už týždeň v kuse grciam.“
„Aj sa zaoberáš tým, čo v tom je?“
Missy si chytila brucho, bolelo ju. „Nezaoberám sa tým. Nezaoberám sa ničím. Ja vlastne už ani neviem, čia som.“
„Teeeda, takúto zmätenú, chaotickú a nespokojnú som ťa dlho nevidela. Pôjdeme cez leto k moru, čo povieš? Zrelaxuješ sa a prídeš na iné myšlienky.“
„Nikdy v živote. Čo ma nepoznáš? Veď ja by som si tam neoddýchla. Pri pasívnom oddychu neprídem na iné myšlienky. Telo si oddýchne, ale hlava bude pracovať dvakrát viac. Ja potrebujem ísť zvážať drevo do lesa alebo niečo podobné.“

Petre trhalo kútikmi. Páčila sa jej kamarátkina vlastnosť, vďaka ktorej dokázala tie najzložitejšie veci pomenovať s takým nadhľadom, až ostatným pripadali smiešne. Vtom Missy opäť naplo a utekala na záchod. Zo záchodu už neprišla s pocitom fyzickej úľavy. Bola prihrbená, držala sa za brucho a ľahla si do postele. Petre sa hlavou preháňalo tisíc myšlienok. Možnosť, že je jej kamarátka tehotná s Angličanom si pripúšťať nechcela. Ale čo jej potom je? Petra hľadela na svoju kamarátku, ktorá bola vycucaná z energie a prikrývala sa dekou. Trhalo jej to srdce a mala chuť jej povedať: Míňaš energiu na neperspektívne vzťahy, lebo sa bojíš fungovať v perspektívnom.

Nespravila to. Možno sa to zdá ľudom „nekamarátske“, ale vynálezcovia múdrostí: Neprilievaj olej do ohňa, Nesyp soľ do rany a Načo nosiť drevo do lesa...by ju určite pochopili.

Čítané 2308 krát Naposledy zmenené piatok, 26 apríl 2013 20:45

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.

Zaregistruj a píš