blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

piatok, 26 december 2014 20:55

Vraj vianočný zázrak

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Zastrelil si ju. Nerozumieš? Chytil si zbraň a strelil si jej guľku medzi oči. Rovno medzi oči. Vraj si nechcel, no ona vedela, že mieriš presne. Teraz leží na zemi a kričí. Strašne kričí. Je celá krvavá a bolí ju to. Čo si to urobil? Čo si to urobil? A hlavne, prečo si to urobil? Veď ťa iba milovala.

Povedal si, že tomu nerozumie. A že ju miluješ. No a potom... a potom si jej do tela vrazil guľku. Bola snáď taká neviditeľná, že si ju zastrelil? Nie, nebola. Chcel si.

Azda majú Vianoce takú moc, aká sa prezentuje? Naozaj zbližujú ľudí, stmeľujú rozorvaný pracovný kolektív? Majú vo vzduchu okrem škorice a klinčekov i vianočné čaro? Kráčala a viedla so sebou vnútorný monológ. Miestami sa cítila ako ufrflaní starčekovia z vianočných rozprávok, ktorí sa vždy obrátia na správnu vieru. Celé to bol pre ňu iba humbug a pretvárka. Ľudia sa nemôžu zmeniť, nanajvýš vedia byť týždeň pri svojej rodine, usmievať sa a keď sa vzájomne obdarujú, sú na seba dobrí. No po pár dňoch, kedy obchodníci za jednu dvanásť hodinovú šichtu vymenia vianočné motívy za valentínske, si uvedomíte, že to všetko bolo iba akože. Súdržnosť, rodinné teplo, láska, jednota, odpustenie. Všetko je to krásne, no kam sa to podeje 15. 1.? Už to neplatí? Prečo 16. 1. trúbite ako zmyslov zbavení na auto pred vami a neusmejete sa tak mäkko ako 23. 12.? Je celý život iba hra s číslami? Kalkulácia? Kráčala pomaličky, pretože zem zmrzla a vysoké čižmičky na nohách spôsobili obmedzený pohyb. Sledovala každý svoj opatrný a pomalý krok. Zvláštne. V bežnom živote sa pohybuje aktívne a rýchlo. Vždy všetko stihne, pretože myslí rýchlo, rozpráva rýchlo, koná rýchlo. A teraz kráčala pomaličky, pomaly. Kráčala za ním. Otvorila čínske bistro a vošla dnu. Zbadala ho sedieť na ich mieste. Je krásny. Ako vždy. A keď zazrela jeho hravé tmavé oči, nemohla sa neusmiať. Usmiala sa, pobozkali sa, pomohol jej zložiť si kabát a sadli si. Všimol si, že nemá sa sebe nič, čo by obopínalo jej útlu postavu. Namiesto toho zvolila bielu priesvitnú voľnú blúzku. I keď videla, že si všimol túto zmenu, nereagovala na to. Nevyslovila nahlas, že sa už necíti byť príťažlivá. Neniesla sa ako bohyňa, ale v každom jej kroku bola pochybnosť a neistota. Pochybovala o svojej kráse, o svojom intelekte, o svojej empatii. Zapichla do neho svoje smutné oči, ktoré sa ho pýtali: „Prečo si mi to urobil?“

Žiadny vianočný zázrak neexistuje. Žiadne vianočné znovuzrodenie nikoho nevykúpi. To rovno môžeme pripisovať moc letu alebo Fašiangom. Čo je to za hlúposť. Viedla svoj vnútorný monológ. Sedeli oproti sebe. V jej hrudi bilo jeho srdce a v jeho hrudi bilo to jej. Milovali sa a vedeli to. Napriek tomu túžila vysloviť, že už s ním nechce byť. Chcela mu povedať, že čo jej robí, nie je pekné. Že si ju neváži, ako by mal. Že sa jej nevenuje, ako by mal. Že pri nej nie je, keď ho potrebuje. Nič z toho však nepovedala, a tak nezáväzne konverzovali o vianočnom humbuku a ríbezľovom džúse. „V tej blúzke vyzeráš ako anjel,“ povedal a ona sa usmievala. Usmievala sa široko a pomaly, no jej hrudný kôš sa výrazne dvíhal. Dýchala veľmi pokojne a hlboko. Hovoril jej o tom, ako ju vesmírne miluje. Miluje každým dňom viac. Ale jeho predstavy o ďalšom ich fungovaní ju nenapĺňali šťastím. Mala pocit zovretia v zvieracej kazajke, a tak plakala. Jedli paličkami čínske jedlo, príjemne konverzovali a jej po líci stekali pomalé, no o to horúcejšie slzy. Slzy videl, no ich páľavu necítil, rovnako ako necítil ani jej bolesť. Slzy jej stekali po tvári, no ona sa usmievala a naďalej pokojne večerala. Jej pokoj ho znervózňoval, bol zvyknutý, že všetko rozbíja a kričí. Dnes ho prekvapila jej elegancia, šarm i večný smútok. Povedala mu, nech si to nevšíma, vraj sa už naučila ovládať svoje emócie. Žiadny krik. Žiadna hystéria. No reč svojho srdca zastaviť nevie, a preto tie slzy. S mokrými očami a láskavým úsmevom sa na neho zahľadela, dotkla sa jeho dlane a vyriekla: „Nevšímaj si to, prosím. Radšej mi povedz, aký si mal deň.“

Hovorí sa, že keď sa vo vzťahu prestanete hádať, ste na konci. Nie ste ochotní investovať do neho už ani len jedno slovo navyše.

A tak bez hlásku necháva lásku...

Čítané 1393 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.

Zaregistruj a píš