blog citaj.to - pre všetkých knihomolov

streda, 18 jún 2014 19:08

Duše stromov

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

No konečne! Leto sa nenávratne pustilo do odhaľovania malých radostí a zážitkov, no najmä čarovných príbehov. Už len otvoriť okná a vpustiť jeden z nich do svojho príbytku. Venujte si päť minút pri zelenom čaji a detoxikujúcej leto-vítajúcej rozprávke. :)

V ďalekej krajine za obrou horou, sloním jazerom a priekopou svätojánskych mušiek žil malý chlapec spolu s rodičmi a starou mamou. Ten chlapec sa volal Nathaniel a nebol ničím extra zvláštny. Bol milý, hravý a šantivý ako všetci ostatní. Keď mama piekla čosi voňavé na večeru, bol hneď prvý za stolom. Keď bol ocko poverený nejakou opravou, náradie mu pohotovo pripravil. Babke neotáľal otvárať dvere a polievať kvety.

Ako však rástol, postupne sa v ňom začalo čosi lámať. Najprv si polámal prst na ruke keď spadol z bicykla, nato spravil ešte pár vylomenín a potom sa mu začali lámať aj vlasy a nechty z toľkého stresu. Nakoniec to skončilo tým, že si lámal hlavu nad tým, koľko vylomenín spravil. A vždy keď to už nemohol vydžať a potreboval si prevetrať hlavu či nadýchať sa čerstvého vzduchu, oporou mu bol zelený lesík poblízku, ktorý ešte nemal poriadne prebádaný. Rodičia ho však pred ním vystríhali:

„Radšej tam nechoď, sú tam kadejaké nebezpečné zvery!“, inokedy „Už sa začína zvečerievať, pohraj sa iba na záhrade, dobre?“ Často ho posielali s niekym starším, lenže takto si žiadne dobrodružné pátranie neužil! Obavy a neustály dozor sa prestali Nathanielovi pozdávať.

Jedného slnečného rána, keď ho prebudila dobre známa babičkina jahodová kaša, zaumienil si, že zistí, čo je vo veci a ešte pred raňajkami sa tam vyberie. V to ráno vtáčiky nádherne štebotali a oblaky sa zdali nesmierne ľahké, možno ako bielková pena... Ako tak cestou premýšľal, čo mu tie oblaky vlastne pripomínajú, objavila sa pred ním malá dievčenská postava, zahalená v papradí a kvetoch. Žiarili ako ten najkrajší letný deň a farebné odtiene sa nepodobali na žiadne z tých, čo doteraz videl.

„Kto si?“ opýtal sa podozrievavo Nathaniel.

„Ty ma vidíš?“ spýtalo sa na oplátku stvorenie.

„Samozrejme, ako sa voláš?“

„Dryades.“

„Si tu sama? Nebojíš sa takto v lese?“

„Nebojím. A nie som sama. Moja drahá matka je tu so mnou a dáva pozor, nevidíš?“

Nathaniel sa zatváril nechápavo, pretože okrem nej tam nikoho nevidel. Ešte chvíľku sa na seba dívali a tak chlapec pokračoval v ceste. No v lese sa mu okrem tohto podivuhodného stretnutia nič nezvyčajné nestalo. Vrátil sa domov, kde musel čeliť rodičovským pokarhaniam, no nevadilo mu to. Nathaniel ešte dlho nad podivuhodným stretnutím premýšľal. To dievčatko malo krásne hnedé vlasy...

Roky však bežali a z milého chlapčeka sa vykresal nespokojný, večne zaneprázdnený a nervózny muž, ktorý už nemal čas na dobrodružné pátranie, ani oddych v prírode. Jediný moment, keď sa zastavil, bola babičkina náhla smrť. Na smrteľnej posteli mu stihla zašepkať:

„Never tomu, čo ťa učili o lese. Ty tam patríš, nájdeš tam svoju dušu i stratené srdce...“ Krátko nato skonala. Nathaniela to veľmi ranilo, pretože babičku zbožňoval. Počas tých dlhých rokov sa v ňom naskladal hnev z neprežitých dobrodružstiev, zo zákazov rodičov i veľmi náročnej práce a teraz mu dokonca zomrela babička. Bolo toho príliš. Chcel uniknúť niekam ďaleko, čo najďalej od hrozného sveta utrpenia a smútku. Spomenul si na babičkine slová a šiel do lesa. Nepočul však už jediného vtáčika, nevidel žiadne farby, necítil príjemnú atmosféru a na oblaky ani len nepozrel. Mal veľký hnev na celý svet a chcel si ho vybiť. Začal kopať do lístia, kameňov, udupal hlinu, zlomil vetvy, neskôr aj celé konáre stromov... Trhal nežné bledofialové kvety zo zeme a mačkal ich s takým hnevom, že sa až nebo zamračilo.

Strhla sa hrozná búrka s hromami, bleskami a všetkou čierňavou čo sa kde nazberala, že Nathaniel už ani na krok nevidel. Vtom udrel blesk do neďalekého stromu, ktorý zvalil nášho nešťastníka. A čo sa stalo potom? Niečo neuveriteľné... Prebudil sa v inom svete! Napriek tomu mu bol tento svet známy. Stromy obklopené akýmsi záhadným svetlom v ňom vzbudzovali taký rešpekt, že po ňom prešli studené zimomriavky. Zároveň ho ten les neuveriteľne priťahoval. Všade kam sa pozrel, boli hmlisté nejasné obrysy a veľmi hlboké ticho. Čoskoro si spomenul na všetok svoj hnev a chcel ujsť. Vtedy sa farby lesa zmenili načerveno a tri iskrivé plamene naňho vycerili jazyk.

Odkiaľsi sa ozval ženský hlas: „Ach, čo si to urobil!“ Nathaniel sa zahanbený ospravedlňoval neznámej bytosti. Pocítil vinu. Odrazu sa pred ním zjavila Dryades, ktorú najprv nespoznal, lebo jej šaty úplne stratili žiaru a dokonca na nich nevidel ani žiadne farby. Spoznal ju však podľa nezabudnuteľných hnedých vlasov.

„Už si spokojný? Svojou zlosťou si spôsobil problémy celému lesu! Moju matku z teba tak rozbolela hlava, že ťa musela priviesť až sem, aby si odčinil, čo si napáchal.“

„Prepáč, prosím. Veľmi ma to mrzí. Ako to môžem napraviť? Môžem sa s tvojou matkou porozprávať?“

„Ty sa s ňou predsa môžeš rozprávať kedykoľvek. Je to Gaia. Počuje aj nevypovedané. Vieš čo ale musíš spraviť? Nájsť v sebe pravého Nathaniela, ktorý vidí zázraky. Inak bude veľmi smutná a moje šaty sčernejú a zhynú spolu so mnou...“ rozplakala sa.

„To nedopustím! Príliš dlho som o tebe premýšľal, Dryades. Si najkrajšie stvorenie pod slnkom lebo sama si ako slnko! Si ako vietor, aj ako dúha. Takúto ťa poznám.“

Vtedy si spomenul na ten slnečný deň, keď ju stretol ešte ako dieťa a pocítil, ako sa celý les zmenil. Zašumel, zapraskal a odrazu hýril farbami a zdravím. Aj Dryadine šaty boli opäť nádherné. Tá ho od nadšenia veselo objala a spolu odišli späť do starého sveta, ktorý už nenapĺňal Nathaniela nikdy hnevom, len čistou láskou a porozumením. Vedel, že jeho srdce – Dryades je pri ňom, aj keď ju ostatní nevidia, a jeho duša, tá ostane vždy vo vernom zelenom lesíku na úbočí.

Čítané 1242 krát Naposledy zmenené štvrtok, 23 október 2014 22:03
Viac z tejto kategórie: « Obraz Darina Hamarová - Slzy muža »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.

Zaregistruj a píš