EDITORIÁL: Mýľte sa a nedodržiavajte

tired runnerOháňame sa predsavzatiami, budujeme si plány, sľubujeme si na počkanie dvanásť kilometrov denne... Čaro nového roka nás prosto dostane. Ale nie je lepšie zastaviť sa a prevŕtať pohľadom namiesto zoznamu cieľov novú knihu?

 

 

Dávate si aj knižné predsavzatia? Možno je takýchto ľudí málo, no ich plány stoja za to. Ja ich ciele delím do niekoľkých skupín: všeobecní (prečítam viac kníh, budem čítať viac náučnej literatúry), zmenšovací (konečne sa zbavím tej kopy neprečítaných kníh na parapetnej doske),vyprofilovaní (tento rok prečítam všetkých Potterov alebo už mi neujde ani jeden King) a moja obľúbená kategória – chronickí zberači (dokúpim si všetky knihy, ktoré mi chýbajú do série, kúpim si nové knihy, aby bola polička úplne zaplnená).

Treba ale túto každoročnú tortúru absolvovať? Je nutné vždy na začiatku roka stanoviť si ciele, často však bez prostriedkov na ich dosiahnutie? Ale iste! Áno! Pretože len potom, keď sa nám to vo februári všetko rozpadne, keď sme nespravili v nových bežeckých topánkach ani meter a aj to čítanie je na druhej či tretej koľaji, až potom si uvedomíme, ako pramálo sa zmenilo.

Zaviesť niečo nové znamená zobrať lopatu, rýľ a krompáč a hlboko a dlho dolovať zo svojho vnútra odhodlanie, pevnú vôľu a ochotu, ktorá musí vyplávať hore a nejaký čas tam ostať. Každý zvyk si osvojíme za 21 dní, niekde sa píše. Ale vydržať tie týždne znamená využiť silu aj z päty!

Pôvodne som nechcela vôbec písať o novoročných zvyklostiach, ktoré aj tak o týždeň strácajú svoju platnosť. Veď je to také prvoplánové! Ale potom som sa nad tým zamyslela a zistila som, že je to super vec, tá neustála túžba dávať si novoročné plány. Lebo každým jedným sľubom samému sebe hovoríme, že sme sa neopustili. Že bojujeme. Že vzdorujeme. Možno len nakrátko, ale vieme, že sme toho schopní.

A mať silu na zmenu, aj keď často len v rovine mysle, nás núti niečo robiť. Behať, čítať, jesť/nejesť, zastaviť sa, maľovať, počúvať vážnu hudbu či robiť beatbox. Čokoľvek chceme zmeniť, usilujeme sa nájsť na to silu. A ak nám to nevyjde, nevadí! Tak začneme zase o mesiac, o rok! Hlavne, že sa nikdy neprestaneme mýliť, učiť a zahrabávať pod zem svoju nechuť do vecí. Tým sa posúvame stále viac a viac dopredu.

Do Nového roka a aj do tých ďalších dní vám v mene celej redakčnej rady čítaj.to želáme chuť na zmenu. Aj každý druhý deň!