Novinové titulky. Veľké, silné, úderné. Často sa prehnane snažia šokovať, zaujať za každú cenu a pritom môžu čitateľa hladného po informáciách vyslovene zavádzať. Poznáme to všetci, ktorí sme aspoň raz naleteli. Krvavý január – koľko ich ešte zomrie? To je titulok, ktorý do spomínanej skupiny určite nepatrí. Je to totiž titulok, ktorým všetko začína.

Muž, sila, boj. Ak máte radi hrdinov, ktorí sú rozhodne veľkými chlapmi, Kladivák by mohol byť pre vás tým pravým.

Na prvý pohľad jednoduché čítanie. Na ten druhý analýza rôznych typov osobností, prehľad odlišného konania aj pri rovnakých popudoch.

Knihy Zusky Keplovej spájajú podľa mňa cesty, presun človeka z miesta na miesto, domov kdesi na polceste, hľadanie toho svojho miestečka pod slnkom. Ani kniha Reflux, s podtitulom Niekto cudzí je v dome, nie je v tomto smere iná.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dedina, ktorá bola pupkom sveta. Aspoň jej obyvatelia verili, že to tak je. Spali a jedli a milovali sa a ohovárali sa, jednoducho žili najlepšie, ako vedeli. Marakéšania.

Sedieť pri rieke a ticho načúvať jej toku. Sedieť pri rieke a pozorovať jej miestami pokojnú, miestami dravú hladinu. Sedieť pri rieke a túžiť po splynutí s tečúcou vodou, zžiť sa s ňou a spoznať jej tajomstvá.

Ak chceme v živote dosiahnuť harmóniu, šťastie, získať bezpodmienečnú lásku, alebo vychovať samostatné a duševne zdravé deti, nepôjde to skôr, než spoznáme človeka, s ktorým trávime najviac času. Seba samého.

Podivné zvuky, tma, hmla, dážď za oknom, chlad. Práve tieto ingrediencie vytvoria správny koktail k hororovým poviedkam. Kto by sa už bál, keď vonku svieti slnko a radostne výskajú deti?