Zuzana Švecová

Zuzana Švecová

Keď sa láska zmení na pohŕdanie, keď sa namiesto snahy pracovať na spoločnom bytí rozhodnú dvaja jednotlivci byť opäť samostatnými jednotkami, manželstvo môže zatrúbiť na ústup. Tak si zakryte uši, trúbka bude burácať skutočne nahlas.

Ak bolo vaším dievčenským snom obliecť si raz biele šaty a byť princeznou, ktorá svojmu princovi povie áno, nuž, prebuďte sa. Princezné neexistujú.

Najlepšie knihy Stephena Kinga sú podľa mňa tie, ktoré sú realistické. Strašidlá a príšery nemajú takú moc vydesiť. Tú má praobyčajné ľudské šialenstvo. Dôkazom je aj kniha Mizéria.

V roku 1978 strávila štvorica starostlivo vybraných Švédov, členov Spoločnosti priateľov Švédska a Kampučie, dva týždne v Kambodži. Prišli odtiaľ plní nadšenia z prosperujúcej krajiny a jej šťastných obyvateľov. Realita však bola úplne iná...

Človek musí v živote usilovať o to, čo je správne a pravdivé. Každý v sebe máme ukrytý poklad najvyššej hodnoty – svoj vlastný život.

Ale nám je dobre na svete. Sme smädní – otočíme kohútikom a napijeme sa. Sme hladní – zapneme sporák a niečo si uvaríme, prípadne to už hotové vytiahneme z chladničky. Je nám zima – pustíme kúrenie na vyššie obrátky. Žijeme v luxuse a ani si to neuvedomujeme.

Stromy sú rozhodne niečo viac ako len zásobáreň kyslíka a pľúca zeme, ako sme sa to kedysi učili v školách. Boli tu pred nami, sú tu teraz, ale či budú aj po nás, o to sa musíme postarať my sami. Myslím my, ľudia.

Kam by ste sa chceli pozrieť, keby ste mali dostatok času aj peňazí? Do Paríža? Do New Yorku? Do Švédska či Japonska? Nám čitateľom často práve knihy dokážu sprostredkovať cestu do vysnívanej krajiny. Už len tým, že sa prostredníctvom písmen prechádzame konkrétnymi ulicami, jeme miestne jedlá, prispôsobujeme sa domácej kultúre.

Ako vznikajú noviny, denník, ktorý v skutočnosti nikdy nemá vyjsť? Objavte hru na hru, v ktorej pravidlá určujú viacerí hráči bez toho, aby o sebe navzájom vedeli...

Spoločnosť je postavená na uspokojovaní mužov. Chudáčikov. Lebo aj vojny vznikli iba preto, že mužov občas nejaké ženy odmietli. To sa viac nestane! My sme vinné. Za všetko. Upáľte nás! Aha, to vlastne nie, lebo kto by potom pánov tvorstva „uspokojoval“?

Strana 1 z 30