streda, 29 november 2017 20:32

Džínsový denník 6

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Stredná škola, ďalej vysoká a potom škola života. Krutá  realita, ktorá nám uštedrí nejednu facku. Všetkými týmito etapami sme mali možnosť sprevádzať Paulu Semokovú, ktorá sa ocitla na rozhraní. Stojí pred vážnym rozhodnutím, ovplyvňujúcim jej budúcnosť. Má dve možnosti: ostať alebo odísť. Iba jedna pre ňu však znamená jackpot. 

Šiesta a zároveň posledná kniha zo série Džínsový denník nám opäť prináša Pauline zápisky zo života. Tentoraz sa však stretávame aj s Lukášovými občasnými záznamami a v asi poslednej tretine knihy ešte s jednou osobou, ktorá sa tiež rozhodla písať si denník. Takže táto kniha je spojením denníkov troch ľudí.

Pri Paule som vyrástla.

Po živote v Austrálii má Paula pocit, že na Slovensko nepatrí. Rozhoduje sa, či odísť späť za Vilasom a žiť s ním v Melbourne, alebo zostane verná Slovensku. Má tu rodinu, priateľov, dobrú prácu v jazykovej škole a hlavne je tu Lukáš. Lukáš má však svoj vlastný život. Život bez nej. Otvoril si s kamarátmi reštauráciu a zoznámil s Terezou, ktorá ho očarila. Jedno je však isté, Paula mu vôbec nie je ukradnutá a ona by taktiež klamala, keby tvrdila, že jej na ňom nezáleží. Ale ako znovu zapadne do starého života? A chce to vôbec?

„Chcem niečo nové, čo mi môže dať iba Vilas, akurát nie je ľahké si pripustiť, že tu všetkých nechám...
Minulosť je minulosť, čo bolo, bolo, už nebude. A Lukáš je minulosť...
Usmievam sa. Myslím, že som na to konečne prišla. Konečne...!!!
Ale pri tom mi je čudesne ťažko na srdci...“

Od autorky Zuzky Šulajovej mám prečítané všetky jej diela. Toto jedno však medzi nimi vyniká. Je najvydarenejšie, najprepracovanejšie a najviac sa vám zapíše do srdca. Prvé tri knihy zo série sú pre mladé baby, tak dvanásť- až štrnásťročné. V tých dvanástich som to začala čítať aj ja. Pri Paule som vyrástla a po dlhom čase som sa potom rozhodla, že dočítam aj zvyšné knihy zo série. V štvorke Paula akurát nastúpila na vysokú, čo korešpondovalo s mojou situáciou vysokoškoláčky. V nasledujúcich častiach sa plne prehupla do sveta dospelosti, odišla do Austrálie a potom sa vrátila.

Paulina osobnosť sa perfektne rozvinula.

No ale čo s Lukášom? Od chvíle, kedy sa dali dokopy, som ich ako pár neznášala. Jednoducho som nevedela prekusnúť, že Paula nie je viac s milým dobrým Patrikom. Nastal však moment, kedy som pochopila, že Paula a Lukáš sú si súdení, že jednoducho oni majú byť spolu. Bolo to vo chvíli, keď sa rozišli. Vtedy som si plne uvedomila, že patria k sebe. Pri ich rozchode som trpela, hádam viac ako samotná Paula, pretože ma to úplne dostalo. Paula si našla Inda Vilasa v Austrálii a cez to som sa vonkoncom nevedela preniesť.

V knihe sa stretávame so všetkými postavami, ktoré sa objavili aj v prvých dieloch. Všetci sú dospelí, väčšina z nich je vydatá/ženatá a deti sú na ceste. Paulina osobnosť sa perfektne rozvinula. Aj keď si zachovávala stále všetky tie svoje vlastnosti, je úžasné sledovať, ako vyspela. Stále sa dostávala do hrozných a trápnych situácii, stále bola nešikovná, ale konečne mala trochu viac sebavedomia a keď mala na vec názor, tak si za ním stála. Podobne to bolo aj pri Lukášovi. Zachovával si tvár pohoďáka a frajera, uschoval v sebe veľkú časť detskosti, ale bol to inteligentný mladý muž.

„Rišovi sa po tvári rozlial blažený výraz. (,Blažený? Vyzeral ako červená riť šimpanza,´ okomentoval to Lukáš. Somár.)
,Ja – budem – mať – svojho – vlastného – syna. – Možno – dcéru,´ odsekával pomaly Rišo."

Autorka skvele opísala situácie a jednotlivé zápisky boli natoľko vierohodné, že by som nemala problém uveriť pravdivosti príbehu a totožnosti s realitou. Jednou z prekážok mohlo byť podanie myšlienok muža. Určite to nebolo jednoduché, ale s tým sa spisovateľka popasovala už v diele Džínsový denník Lukášovými očami a rovnako ako tu, aj tam to zvládla na jednotku. Samozrejme to musela prispôsobiť ženskými čitateľkám, nezdá sa však, že by s tým mala problém.

Do diela sa dalo vžiť.

Neviem, či vás dielo rozosmúti, alebo spraví šťastnými, ja som však na konci plakala. Boli to viac-menej slzy radosti, prelínal sa v nich však aj smútok, pretože táto kniha je definitívna bodka. To si človek začal uvedomovať, už keď badal dátumy zápisov a tie boli stále vzdialenejšie, o dvadsať, tridsať aj päťdesiat rokov. Po dočítaní nastúpil silný pocit prázdnoty, bolo to, akoby som stratila priateľku, sestru, niekoho, koho som dôverne poznala. Po celý čas som sa videla v Paule, už od začiatku príbehu mi v niektorých ohľadoch pripomínala mňa samu. Bolo to tak dobre napísané dielo, že sa doň dalo úplne vžiť.

Jednu výhradu však predsa len mám. Záver bol až príliš klišéovitý, nepáčilo sa mi, ako to bolo koncipované a spojené s piesňou. Nehodilo sa mi to. Ale na kvalite knihy to v mojich očiach neubralo. To už však posúdite sami, keď si ju prečítate.  

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Zuzka Šulajová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 624
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 september 2016
  • Žáner: román
  • ISBN: 978-80-220-1905-7
Čítané 128 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.