streda, 30 december 2015 02:36

Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo. Znie to ako názov akejsi zastaranej príručky. Kniha poviedok Alice Munroovej by pokojne príručkou mohla byť. O vzťahoch, o živote i o tom, ako má vyzerať kvalitná literatúra. Avšak, hoci sa tieto príbehy viažu k minulosti, v žiadnom prípade sa tam nehodí prívlastok zastaraná.

Alice Munroová je neobyčajne obyčajnou autorkou. V príbehoch, ktoré čitateľom ponúka, dokáže zložité životné situácie opísať s náramnou ľahkosťou, ale zároveň s citom. Píše o dobe, ktorú pravdepodobne väčšina jej čitateľov nezažila, no napriek tomu všetky poviedky vyznievajú súčasne. Jej príbehy si dokážu nájsť a zaujať rôznorodé skupiny čitateľov, pretože píše ľudsky. Niet divu, že za svoju tvorbu bola ocenená Nobelovou cenou za literatúru. Táto autorka ma uchvátila už po prvej prečítanej knihe a tým sa ihneď zaradila medzi mojich najobľúbenejších autorov a mojou najobľúbenejšou autorkou poviedok vôbec. A niet divu, že dielo Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo je rovnako kvalitným ako aj jej predchádzajúce.

Autorka dokáže zložité životné situácie opísať s náramnou ľahkosťou, ale zároveň s citom.

Autorka sa tu zaoberá predovšetkým manželstvom. Respektíve manželstvami, lebo všetky jej príbehy a postavy sú také rozličné, ako je to aj v reálnom živote – je smiešne tvrdiť, že všetky manželstvá sú rovnaké, že v každom jednom tá láska po čase ochladne, že všetky ženy sa chcú stať matkami či že nevera vždy vzťah zničí. Každý vzťah je iný, osobitý, a presne tak o nich hovorí aj Munroová. Zároveň však poukazuje na to, v čom sú si všetky podobné. Každé jedno manželstvo v sebe ukrýva nielen spomínanú nenávisť, priateľstvo, zvádzanie a lásku, ale aj mnoho ďalších emócií. Hnev, bolesť, zvedavosť, túžbu, pochopenie... No čo presne sa za tým ktorým vzťahom skrýva, môžu vedieť najlepšie len tí dvaja, ktorých sa to priamo dotýka. Nikto iný im do života nemôže vidieť dokonale, a preto nemá právo doňho čokoľvek kecať.

Čo presne sa za tým ktorým vzťahom skrýva, môžu vedieť najlepšie len tí dvaja, ktorých sa to priamo dotýka. 

„Určite som vedela, že Mike odíde. Tak ako som vedela, že pes Ranger je už starý a čoskoro uhynie. Budúce absencie som prijímala – ale netušila som, až kým Mike nezmizol, aká tá absencia bude. Ako sa zmení celé moje územie, akoby sa ním prevalil zosun pôdy a strhol so seou všetok význam, zanechal len Mikovu neprítomnosť.“

Hrdinkami poviedok sú silné ženy. Tiež sa k nim mimoriadne hodí prívlastok „obyčajne neobyčajné“. Nepoddávajú sa osudu, ale snažia sa poradiť si s tým, čo im kladie do cesty. Nie sú dokonalé, robia chyby, vstávajú, padajú, nestagnujú. Hrdé, skutočné ženy, ktoré sú rozhodnuté hľadať svoje šťastie, ísť si za ním, nech už je kdekoľvek. Nikdy nie je neskoro zmeniť svoj život – a hoci aj začať odznova. Ako napríklad stará dievka Johanna z poviedky s názvom Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo, ktorá po rokoch zbalí svoje veci a vyberie sa za mužom, s ktorým si píše – netušiac, že tie listy majú na svedomí dve pobláznené tínedžerky. Alebo Queenie z rovnomenného príbehu, ktorá utečie z domu, aby sa vydala za omnoho staršieho muža. Jinny, ktorá na sklonku života pobozká o desiatky rokov mladšieho chlapca, a to ju naplní novou chuťou do života. Ale aj Grant z polednej poviedky s názvom A tie vrabce z toho tŕnia. Tá akosi „nezapadá to kontextu“. Hrdinom je tu totiž Grant, silný chlap, ktorý chce pre svoju manželku trpiacu Alzheimerom len to najlepšie. Taký silný, že je ochotný spraviť pre ňu všetko, aj keď ona si už nepamätá ani to, že je jej manželom a zaľúbi sa do iného.

Nikdy nie je neskoro zmeniť svoj život – a hoci aj začať odznova.

„Nemohol sa jej spýtať, či si ešte pamätá, že je už takmer päťdesiat rokov jej manželom. Mal dojem, že by jej taká otázka bola trápna – nie kvôli sebe, kvôli nemu. Nervózne by sa zasmiala, zahanbila by ho svojou zdvorilosťou a zmätkom, a napokon by nevyslovila ani áno, ani nie. Alebo by jedno z toho vyslovila, ale takým spôsobom, že by mu to vôbec nepomohlo.“

Práve kvôli týmto hrdinkám mám tvorbu Alice Munroovej tak rada. Lebo po dočítaní mám chuť odporučiť tieto príbehy všetkým ženám a do celého sveta vykričať, že takto má vyzerať kvalitná literatúra pre ženy, nie to, čo sa nám v kabelkovom formáte s pestrofarebnými obalmi ponúka ako „príbehy zo života žien“, a že na takýchto príbehoch by generácia dnešných mladých žien mala vyrastať a formovať sa. Nekričím, ale píšem. A skladám klobúk z hlavy a odporúčam.

„To všetko som vedela. Už som vedela, že je to človek, ktorý narazil na dno. Človek, ktorý vedel – tak, ako som ja nevedela, ani som sa len k tomu nepriblížila –, ako dno vyzerá. Dozvedel sa to so svojou manželkou a zviazalo ich to, tak ako podobná skúsenosť naveky rozdelí alebo zviaže. Niežeby na tom dne žili. Ale vedeli o ňom spoločne – poznali to chladné, prázdne a ústredné miesto. Môže sa to stať každému. Áno. No nevyzerá to tak. Vyzerá to, akoby sa to stalo len tomuto jedinému, vybratému tu a tam, konkrétne, len jednému raz za čas.“

Dielo Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo tvorí deväť poviedok. Hoci som knihu dočítala už pred časom, všetky si viem hneď vybaviť. Niektoré vo mne ešte stále dozrievajú. Dajú sa čítať po jednom i všetky naraz, len raz alebo stále dookola. Hoci pri opakovanom čítaní prídete o to čaro, kedy sa príbeh začína bez toho, aby ste tušili, ako skončí, zaručene však objavíte veci, ktoré ste si prvýkrát neuvedomili. A môžete sa opätovne pokochať jednoduchým uvoľneným a príjemným autorkiným rukopisom. 

Čítané 515 krát
Viac z tejto kategórie: « Hriešny bozk Odvrhnutá »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.