Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 22 apríl 2018 19:41

Oneskorené reportáže

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Hranica medzi pravdou a lžou je niekedy nesmierne tenká. Najtenšia je v čase, keď o tom, čo je pravda a čo nie, rozhodujú politici. Tak to bolo v minulosti a tak je to aj dnes.

Spisovateľ a novinár Ladislav Mňačko písal svojho času reportáže najmä z výstavby veľkých socialistických diel. Priehrady, železnice, tunely, hate, výrobné závody. Všade tam bol, rozprával sa, načúval. Ako presvedčený komunista bojoval za idey svojej pravdy. Keď však prenikol pod povrch a odhalil to, čo malo ostať ukryté, stal sa kritikom komunizmu, a teda nepohodlným človekom. Keď emigroval, stratil občianstvo, bol zbavený členstva v Zväze slovenských spisovateľov a jeho diela boli zakázané.

Jeho Oneskorené reportáže sú aj z takýchto stavieb. Ibaže v nich postupne odhaľuje to, ako výnimočné stavby päťročnice vlastne vôbec nefungujú. Dielo je zároveň svedectvom porušovania medziľudských vzťahov, všadeprítomného strachu, odsúdením vykonštruovaných procesov.

Všadeprítomný strach, vykonštruované procesy, neúprimnosť vo vzťahoch...

„Z prokurátorovej plamennej obžalovacej reči vyšlo najavo, s akým rafinovaným indivíduom mala naša spoločnosť dočinenia. Pôvod buržoázny, milionársky. Vlúdil sa do komunistickej strany, aby mohol lepšie maskovať svoju nenávisť proti ľudovodemokratickému režimu. Škodil takrečeno pod ochrannými krídlami strany.“

Aj keď sa o továrni v tlači píše, koľko tisíc metrov z nej denne vychádza, novinár stojí s riaditeľom v prázdnej budove, v ktorej ešte len maľujú strop. Obvinia nevinného človeka, posadia ho do väzenia a odsúdia – hoci všetci aktéri vedia, že je skutočne nevinný. Partia najpracovitejších chlapov dosahuje najlepšie výsledky, aj tak sa ich zbavia, lebo kazia „pracovnú morálku“. Či skôr nemorálku?

Jedenásť príbehov postupne odhaľuje, ako veľmi sú masy manipulovateľné, ako nám vlastne na pravde nezáleží, ako sa bojíme stáť si za svojím vlastným názorom. A žiaľ, potrestaný v jeho reportážach býva ten najpoctivejší. To, čomu veril na začiatku, čo hlásal a za čo bojoval, sa napokon ukázalo ako nepravda. On sám kedysi skutočne veril vykonštruovaným procesom a v takom duchu písal aj svoje články, preto sú jeho Oneskorené reportáže akýmsi priznaním pravdy. A možno svojím spôsobom aj ospravedlnením.

Psychický teror, opovrhnutie, vedomie vlastnej moci, falošné obvinenia, degradácia človeka.

„Vtedy sa vo mne odohral akýsi zlom. Vtedy vo mne skrslo podozrenie, že u nás zatvárajú a súdia nevinných ľudí, predovšetkým komunistov. Ak je to také ľahké, to ,chceš ta za ním...´, ak to odznie z úst človeka, ktorý má byť strážcom práva, potom v našej spoločnosti čosi nie je v poriadku. Za čo ísť ,ta za ním´? Len za to, že človek nie je ľahostajný k osudu priateľa, ktorého dobre pozná?“

Bývalá partizánka, riaditeľ podniku, vedúci stavby, kamaráti z detstva – postavy jeho krátkych próz sú rôzne. Dokázal však vierohodne znázorniť utrpenie každého z nich. Obyčajného malého človeka, aj dôležitého papaláša, ktorí skončili len preto, lebo sa niekto rozhodol, že to tak bude. Procesy, ktoré sa často končili popravami, paralyzovali spoločnosť a šírili strach.

Psychický teror, opovrhnutie, vedomie vlastnej moci, falošné obvinenia, degradácia človeka na nižšiu úroveň. Praktiky mocných sú nekonečné. Na každého platí čosi iné, asi každého človeka možno zlomiť, stačí nájsť jeho slabé miesto. Silné čítanie, brutálne, vynikajúce a hrozné zároveň.

Mnoho z toho, o čom Mňačko píše, platí aj dnes.

O kvalite Mňačkovho písania sa dnes nepochybuje. V zahraničí vychádzali jeho diela prelepené páskou, na ktorej bolo napísané Červený Hemingway, aby vydavatelia zdôraznili ich kvalitu. Pre mňa bolo čítanie Oneskorených reportáži istým spôsobom fackou. Šokujúce, nepochopiteľné, nepredstaviteľné. Veľmi dobre napísané, málo slovami dokáže povedať veľmi veľa, najhoršie však na tom je, že mnoho z toho, o čom on píše, platí aj dnes...

„Zo všetkého najdôležitejšie boli zákazy. Zákaz pitia vína (neplatil pre vedúce kádre), zákaz milovania (tiež neplatil pre vedúce kádre), zákaz myslenia (platil aj pre vedúce kádre)...“

Kedysi sa vraj hovorilo, že mať prečítané Mňačkove knihy Smrť sa volá Engelchen (1958), Oneskorené reportáže (1963) či Ako chutí moc (1968) je samozrejmosťou a patrilo to k výbave mladého intelektuála. Som presvedčená o tom, že je to rovnako pravdivé aj dnes. Koľko je nás tu intelektuálov? Vydavateľstvo Európa vydalo knihu v roku 2017 znova, dnes sa nemusíme obávať, že by sme pri jej kúpe mali problémy s políciou...

Mimochodom, knižka, ktorú som ja mala v rukách a čítala, vyšla vo Vydavateľstve politickej literatúry v roku 1964. Mňačko k nej napísal doslov v šesťdesiatom treťom, pričom veril, že komunisti sa poučili z vlastných chýb a že také veci ako vykonštruované procesy sú definitívne minulosťou. Až kým sa sám nestal obeťou prenasledovania.

 

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ladislav Mňačko
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Európa
  • Počet strán: 160
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 jún 2017
  • Žáner: ostatné
  • ISBN: 9788089666393
Čítané 214 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.