Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

utorok, 09 január 2018 19:07

Jej vlastný život

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Ak bolo vaším dievčenským snom obliecť si raz biele šaty a byť princeznou, ktorá svojmu princovi povie áno, nuž, prebuďte sa. Princezné neexistujú.

Kate Bolick vo svojej knihe Jej vlastný život nastolila závažné témy. Vnútornými monológmi a prostredníctvom dialógov s vybranými ženami rieši partnerstvá, manželstvá, materstvá. Nič jednoduché, nič, čo by sa dalo odbiť mávnutím ruky. Na svojej životnej ceste sa so spomínanými záležitosťami postupne stretne každý jeden človek.

Rieši partnerstvá, manželstvá, materstvá.

„Za koho sa vydať a kedy – tieto dve otázky definujú život každej ženy bez ohľadu na to, kde vyrástla, alebo aké náboženstvo vyznáva či nevyznáva. Môže zistiť, že namiesto mužov miluje ženy, alebo sa rozhodnúť, že jednoducho v manželstvo neverí. Na tom nezáleží. Tieto súvisiace otázky riadia jej život, až kým nie sú zodpovedané, aj keby odpoveďami mali byť ,za nikoho´ a ,nikdy´.“

Úvod patrí Kate a jej mame. Hovorí o sebe takmer až faktografickým spôsobom, no napriek tomu je to veľmi príjemné čítanie. S úsmevčekom na perách. Mama jej zomrela, keď mala len 23 rokov a v nej ostalo množstvo nevypovedaných rozhovorov. Potrebovala sa rozprávať so staršími a skúsenejšími ženami o svojich pocitoch, preto si našla, istým spôsobom, komunikačnú náhradu za mamu. Vybrala si päť žien, ktoré ju viedli v intelektuálnom živote. Dala im krásne meno – prebúdzačky.

Ženy, o ktorých píše, jej prebúdzačky, sú, resp. boli reálne. Roky ich životov sa síce prelínali, ony samotné sa však nikdy nestretli. Prvou bola mama, ako som už spomínala, Nancy O´Keefe Bolick. Nasledovali intelektuálky, ktorých myšlienky a názory boli Kate Bolick jednoducho blízke. Esejistka Maeve Brennan, fejtonistka Neith Wharton, poetka Edna St. Vincent Millay, spisovateľka Edith Wharton a spoločenská reformátorka Charlotte Perkins Gilman.

Ju a jej prebúdzačky spájala neochota podriadiť sa všeobecne platným princípom.

Možno vám tie mená nič nehovoria, mne nehovorili, priznávam sa, a hoci sa narodili každá inokedy, niečo ich spájalo. Autorka mala o svojom živote jasno: chcela žiť sama. Nátlak okolia do uzavretia nejakého vzťahu a jeho oficiálneho potvrdenia, ako aj do rodenia detí ju primäl k tomu, aby potvrdenie svojej túžby hľadala v životoch iných žien. Práve to spájalo ju a jej prebúdzačky. Neochota podriadiť sa všeobecne platným princípom.

„Ak ste slobodná, či už nikdy nevydatá, rozvedená alebo ovdovená, môžete si slová ,stará dievka´ nosiť so sebou ako talizman, pripomienku toho, že ste vo veľmi dobrej spoločnosti – že ste súčasťou dlhej a vznešenej tradície žien v minulosti a súčasnosti, ktoré žijú podľa seba.“

Žiť s mužom len preto, lebo tak je to normálne? Vydať sa len preto, že to robia všetky? Mať deti len preto, že ich má každá? Príliš veľa „len preto“ pre jednu ženu. Prečo by malo byť zlé žiť sama alebo nemať deti, ak to človek jednoducho necíti... Všade okolo videla ženy, ktoré žili život, aký ona nechcela. Mala ho žiť len preto, že takto „sa to má“?

Autorka nás pri tom všetkom rozprávaní a rozmýšľaní zoznámila aj so svojou najdesivejšou predstavou staroby: osamelá stará žena bez strechy nad hlavou tlačiaca nákupný vozík, rozprávajúca sa sama so sebou.

Zamýšľa sa i nad vetou, ktorá by sa dala formulovať asi takto: Ak neuzavriete manželstvo a nemáte deti, ste „nelegálny dospelý“. Skutočne dospelým sa stávate, až keď svoje gény zreprodukujete. Možno to nie je práve poeticky povedané, ale život nie je poéziou.

„Jedna štatistika z roku 1962 je v tomto smere veľmi výrečná: hoci väčšina manželiek tvrdila, že je šťastná, len 10 percent z nich chcelo, aby ich dcéry nasledovali ich príklad. Počkaj chvíľu so sobášom, šepkali. Uži si trochu; študuj.“

dielo je v podstate ódou na single život

Knihu obohacujú štatistické tvrdenia, ktoré poskytujú zaujímavé čítanie americkej reality uplynulých rokov. Bolo by zaujímavé porovnať ich čísla s našimi, európskymi, obzvlášť so slovenskými. Kate Bolick kladie otázky a hľadá na ne odpovede. Netvári sa, že ich vie a ani nikoho nepresviedča, že život, ktorý si zvolila pre seba, je jediný správny. Je to však jej voľba a má na ňu právo.

Dalo by sa povedať, že dielo je v podstate ódou na single život. Autorkine myšlienky mi boli nesmierne blízke, rozumela som, ako sa cíti a prečo si kladie práve tie otázky. Kto by si ich nekládol? Kto je sám, nemusí byť osamelý. Predovšetkým preto sa mi jej dielo páčilo. Vyhovoval mi spôsob písania a ocenila som, že jej prebúdzačkami boli ženy, o ktorých som doposiaľ nepočula.

Vydavateľstvo Inaque má schopnosť ponúknuť slovenským čitateľom a čitateľkám netradičné diela. Aj Jej vlastný život patrí medzi ne. Vyžaduje si však otvorenú myseľ a asi nie úplne tradične založeného čitateľa či čitateľku.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Kate Bolick
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Inaque
  • Počet strán: 264
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2016
  • Žáner: ostatné
  • ISBN: 9788089737284
Čítané 178 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.